Archív článkov
Vošla som do triedy. Vpredu je katedra, slovo, ktoré som už takmer zabudla. Katedry, tabule a kriedy sa v mojom živote vyskytujú len pri pozeraní čiernobielych filmov zo školského prostredia. Je to po rokoch prvá trieda, do ktorej vchádzam. Tabule sú iné ako v tých filmoch. Vyrobené z tenkého bieleho plechu a píše sa na ne centrofixkami, ktoré trochu cítiť riedidlom. Acetónom....
Hana má rada letiská. Letiská sú zvlášť atraktívne po tom, čo človek odovzdá batožinu, dostane palubnú vstupenku a prejde pasovou kontrolou do priestoru, kam vstupujú už len pasažieri. Vo vstupnej hale sa ešte potuluje hocikto. Napríklad otcovia so synmi, ktorí si sem prišli poobzerať letisko. Vyjdú na vyhliadkovú plošinu a dívajú sa na pristávaciu dráhu. Trochu ďalej tí, ktorí...
Na autách je námraza. Hoci cez deň sa oteplí a svieti slnko, ráno skrehnutí ľudia odomykajú autá pokryté srieňom. Naštartujú, aby sa zohrial motor a v šere šmátrajú pod predným sedadlom. Vytiahnu škrabku a nacvičenými pohybmi zoškrabú zo skiel vrstvu ľadu. Auto je obrastené krátkou bielou kožušinou ako parohy soba. Mäkkou studenou srsťou. Kým je kapota ešte studená, okná opäť...
Časť II Keď Frederik stretol Hanu, bolo to ako ráno otvoriť okno. Zobudiť sa ráno v letne prehriatej miestnosti, keď sa tričko lepí na telo a posteľná bielizeň sa krčí dusnou vlhkosťou. Spotená koža býva mäkká a akoby trochu opuchnutá. Vtedy treba vstať a otvoriť okno. Do vnútra horúcej miestnosti sa dostane vzduch. Chvíľu akoby bolo takmer chladno. Frederik si často spomína...
Spomenula som si, ako to bolo. Keď sme mali šestnásť. Včera som v posteli, kým som zaspala, študovala Cosmopolitan girl pribalený k akémusi inému časopisu. Štrnásťročná dievčina tam písala, že už veľmi často zmenila farbu vlasov. Lebo vždy, keď sa s niekým rozišla, zafarbila si vlasy. Rozmýšľala som, koľko tých rozchodov v štrnástich stihla. Ale toto nie je témou toho článku....
Domov vzniká v niekoľkých fázach. Ako keď v café latte vznikne niekoľko vrstiev. Najprv silná čierna káva, ktorá klesne ku dnu. Ako tmavé závažie na spodku pohára. Potom bledohnedý pruh kávy pomiešanej s mliekom. Prechodná zóna. Nakoniec mliečna pena. Ľahká ako chlpy peny na kraji morskej hladiny. Je neuveriteľné, že niečo také obrovské ako more sa na koncoch strapká ako stará...
Chceli nás vziať na prehliadku hradu. Mestečko, v ktorom sa konferencia konala, bolo predvianočné. Vyzeralo ako vystrihnuté z papiera. Ako kolorovaná fotografia. Stúpali sme úzkym schodiskom k hradu. Skupina dospelých ľudí ako deti na školskom výlete. V skupinkách. Kto sa s kým kamaráti. Kto sa s kým hrá. Ako dieťa som si myslela, že dospelosť obsahuje nejaké tajomstvo. Ktoré...
Že vraj každé dievčatko túži byť princeznou. Ja zas až tak veľmi nie. Že vraj každé dievča sníva o dlhých bielych svadobných šatách. Ani tento sen až tak nezdieľam. Pravdupovediac som nikdy netúžila ani stať sa modelkou (našťastie, keďže na to určite nemám predpoklady, takže by som sa svojou márnou túžbou len zbytočne umárala). V skutočnosti, odkedy som prestala chcieť byť...
Na pozvanie známeho som sa prihlásila do facebooku. www.facebook.com. Nástroja, ktorý má „spájať ľudí okolo mňa“. Stala som sa tak členkou skupín, ktoré majú niekoľko miliónov členov. To som sa dočítala na facebooku. Mám tam fotografiu. Dátum narodenia. Mesto, kde žijem. Tí, ktorí boli vo facebooku už skôr, si ma vo facebookovej sieti vyhľadali a stali sme sa facebookovými...
„Sevřelo se mi srdce. Ten úsměv i to gesto patřily dvacetileté ženě!“ Milan Kundera, Nesmrtelnost Cestou som sa ešte zastavila v reštaurácii. Auto stálo v bočnej uličke. Zaparkované kolmo na chodník vyzeralo, akoby sa zahrýzalo do obrubníka. Rad áut navlečených na obrubník akoby nemohol povoliť stisk sánky. Ako bojové plemená psov, ktoré sa zahryznú a nepustia. Tie, ktoré...