Archív článkov
Sedím s pánmi v našej obľúbenej malomestskej márnici zvanej kaviareň, kopem do seba jeden pohárik za druhým a zasa sa cítim ako poriadna krava. Buď ako zviera, alebo ako nádoba čo prijíma zvyšky všetkých teplých a chlácholivých pohľadov. „Svet nie je plný popolník, páni!“ hovorievam. Tigrie šaty mi omývajú stehná, som vo svojom živle a pokračujem. „Treba si všimnúť oblaky...
Prečo sa to vždy musí takto skončiť? Ranné pozeranie do tanierov a trávenie noci spolu s čerstvým pečivom. Bolestná kombinácia. Silvia má chuť naservírovať cudzincovi kapustnú hlavu a on zvažuje, ako dlho by sa mal zdržať, aby to nepôsobilo na „vážno“. Keby sa tak ľudia mohli rozprávať na rovinu, Silvia by povedala: „Dúfam, že je ti jasné, že rátam sekundy, kým zdrhneš z môjho...