Archív článkov

Mladá poľská spisovateľka Dorota Maslowska v článku nazvanom Boh už nevraví hľadajte ma, ale tu som, píše: „V poľských médiách vrie kuriózna národná diskusia o tom, či sa človek stáva poľským štátnym občanom od narodenia, od počatia, alebo ním je už v spermii. (...) Ochrana nenarodeného života je vybudovaná vzorne. Ale sotva sa občan narodí, sotva sa po prvý raz nadýchne...

Žurnalista a editor František Šebej je osobnosť minimálne taká mnohostranná ako kresťanský policajt a esejistický kresťan Vladimír Palko. Veď sa len pozrime na lebensweg pána Šebeja: chcel byť maliarom, výtvarný talent mu zrejme nechýbal. Rodičia boli založení pragmatickejšie, tak ho poslali na elektrotechniku. Mladý František sa však vzoprel a rozhodol sa študovať psychológiu...

Možno som obmedzený, možno celú záležitosť posudzujem značne zdeformovane, ale vidím to tak, že rodičovské poslanie, ak má byť dôsledné, sotva možno skĺbiť s literatúrou. Je to môj skromný názor, ba až moje presvedčenie, a to napriek tomu, že v našom okolí žije a tvorí mnoho spisovateľov, ktorí majú často nie jedno dieťa. Skvelým príkladom je napríklad básnik Ľubomír Feldek,...

Aby nedošlo k nedorozumeniu: to, o čom sa tu dnes chystám v rámci zvyčajných samonasieracích a sebauspokojujúcich monológov so sebou, no na očiach verejnosti, podišputovať, nevyviera z napätia medzi rozdielnymi stratégiami vkusu. Nikoho nemožno nútiť, aby mal rád niečo, čo mu vonkoncom nie je blízke. Ja napríklad mám rád abstrakciu vo výtvarnom umení, hudbe, ba aj v literatúre...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984