Reklama
Reklama

Archív článkov

Ani dnes si nedám pokoj s toľko omieľaným právom na život. A hneď na začiatku, a hneď pekne zostra: v rámci zachovania rovnovážneho stavu navrhujem, aby okrem zákona chrániaceho právo na život vstúpil do platnosti aj zákon, ktorý chrániaci právo na smrť. Nie som nevoľník, nie som majetok štátu ani cirkvi, a keď ma prestane život z takých alebo onakých dôvodov baviť, nech mi je...

Ešte sa nestalo, že by sa na Slovensku nejaký politický príbeh končil happyendom. Vždy, keď sa začne niečo sľubne vyvíjať, skadiaľsi dokvitne službukonajúci kazisvet (ak nie kazisvet, tak určite aspoň „nepredvídaná okolnosť“) a všetko zvráti iným, menej priaznivým smerom. Hitler daroval Slovákom samostatný štát, Slovač konečne, po storočí modelovania údajného tisícročného...

Slovensko zachvátila vlna protipotratovej kampane. Nie prvýkrát a ani poslednýkrát. Spôsob, akým táto kampaň prebieha, si zasluhuje nie kvapku, ale vedro vitriolu. Čo vedro – niekoľko vedier! Nebudem sa ja však teraz zapodievať tým, či naturalistické (alebo hyperrealistické?) vyobrazenie z maternice čerstvo vyškrabnutého plodu (podľa mňa ide o gumenú atrapu namočenú do kečupu...

Nemám rád televíziu. Ani televízor. Ale vlastním jeden, nejaký. Nejako. Prijímač. Nejako sa u mňa ocitol. Keď ho zapnem, zvyčajne nie pre reklamu či spravodajstvo. Ach, spravodajstvo. Nedávno som sa v dennej tlači dočítal, že spravodajstvo v STV je v rozklade. Aj dennú tlač si už kupujem čím ďalej, tým menej. A keď si ju kúpim, tak nie pre reklamu či spravodajstvo. A najmä nie...

Asi sa už nemám čudovať, asi už nemám byť šokovaný a pobúrený už vôbec nie, keď si niekde prečítam názor tridsaťročného katolíckeho kňaza – ktorý za komunistického totáča, v čase, keď som ako šestnásťročný začal chodiť tajne do kostola, ťahal ešte po dvore káčera – o tom, že niet nad katolícku cirkev. A v rámci obdivu k vlastnej inštitúcii takýto tridsaťročný pán farár (Pavel P...

Osobne nepoznám veľa Poliakov. Chicago, žijú tam asi dva milióny Poliakov, po Varšave druhé najväčšie poľské mesto. A potom: bol som aj v Krakove, páčilo sa mi tam, v septembri tam bola strašná zima. Do skúmania poľských gastronomických špecialít som sa pre istotu nepúšťal. Tých pár dní som prežil na poľskom pive značky Ziwiec (dúfam, že som to správne napísal) a na...

Apoštoli nevkusu – to je výraz, ktorým samozvane nebulvárny týždenník .týždeň označuje machrov z bulvárnych médií. Sa čudovať nestíham, dokelu, že dnes ešte niekto, kto má menej ako päťdesiat, je schopný naivne veriť, že v tomto svete sa dá vkus odlíšiť od nevkusu. Ale ja som asi chybný – taký ten cynik a relativista. A vôbec, čo už je také zlé na tom, keď niekto celým srdcom...

Slovensko za veľkým svetom zrejme v kadečom zaostáva. Napríklad, ešte stále nemá svojho nositeľa Nobelovej ceny. Povedzme za objav či aspoň prínos v prírodných vedách. Nič to, Slováci sú možno viac na humanitné vedy než na fyziku, chémiu či biológiu. Koniec koncov, odráža sa to aj na skromnej štátnej finančnej podpore vedeckého výskumu. Štát je asi dosť múdry a dobre vie, že...

Túžba po nezávislosti asi nepatrí medzi priority, dovolím si povedať, väčšiny slovenských intelektuálov. Nemám teraz na mysli odpútanosť od finančných prostriedkov – z písania sa predsa žiť nedá, každý musí z niečoho žiť – no zamestnanie, pokiaľ nám niekde, na nejakých fórach, záleží na aure nezávislosti, by nás nemalo pohlcovať a inšpirovať k ódam na zamestnávateľa. Slovenský...

Z toho, ako kedysi relevantný týždenník Domino efekt v súčasnosti vyzerá a čo a na akej úrovni si v ňom možno prečítať, sotva možno spoľahlivo „uhádnuť“, akú čitateľskú skupinu si šéfredaktor Attila Lovász a jeho tím vzali na mušku. Keď dám všetko dokopy, tak mi vychádza, že asi má ísť o vrstvu školopovinných. Pretože terajší Domino efekt zatiaľ pripomína rozpačitý školský (...

O stave slovenského literárneho časopisectva sa (napríklad v deväťdesiatych rokoch minulého storočia) popísalo, podebatovalo, potáralo, pohádalo toho naozaj neúrekom. Jeden tábor bil na poplach, lebo sa mu zdalo, že literárnych časopisov na Slovensku je primálo, druhý sa zas ponosoval, že priveľa. Kým niektorí tvrdili, že kvalita slovenských literárnych časopisov je...

Mladá poľská spisovateľka Dorota Maslowska v článku nazvanom Boh už nevraví hľadajte ma, ale tu som, píše: „V poľských médiách vrie kuriózna národná diskusia o tom, či sa človek stáva poľským štátnym občanom od narodenia, od počatia, alebo ním je už v spermii. (...) Ochrana nenarodeného života je vybudovaná vzorne. Ale sotva sa občan narodí, sotva sa po prvý raz nadýchne...

Žurnalista a editor František Šebej je osobnosť minimálne taká mnohostranná ako kresťanský policajt a esejistický kresťan Vladimír Palko. Veď sa len pozrime na lebensweg pána Šebeja: chcel byť maliarom, výtvarný talent mu zrejme nechýbal. Rodičia boli založení pragmatickejšie, tak ho poslali na elektrotechniku. Mladý František sa však vzoprel a rozhodol sa študovať psychológiu...

Možno som obmedzený, možno celú záležitosť posudzujem značne zdeformovane, ale vidím to tak, že rodičovské poslanie, ak má byť dôsledné, sotva možno skĺbiť s literatúrou. Je to môj skromný názor, ba až moje presvedčenie, a to napriek tomu, že v našom okolí žije a tvorí mnoho spisovateľov, ktorí majú často nie jedno dieťa. Skvelým príkladom je napríklad básnik Ľubomír Feldek,...

Aby nedošlo k nedorozumeniu: to, o čom sa tu dnes chystám v rámci zvyčajných samonasieracích a sebauspokojujúcich monológov so sebou, no na očiach verejnosti, podišputovať, nevyviera z napätia medzi rozdielnymi stratégiami vkusu. Nikoho nemožno nútiť, aby mal rád niečo, čo mu vonkoncom nie je blízke. Ja napríklad mám rád abstrakciu vo výtvarnom umení, hudbe, ba aj v literatúre...

Aké šťastie, že aj autori tejto rubriky si môžu raz za čas oddýchnuť, nechať laptop vypnutý, slovenskú periodickú tlač neprelistovanú, a chvíľu sa nezapodievať prívalmi pravicovej i ľavicovej, neokonzervatívnej i boľševickej, náboženskej i ateistickej, intelektuálnej i antiintelektuálnej, rýmotepeckej i pesničkosúkacej prázdnej slamy. Áno, autori tejto rubriky si môžu zavše...

Vladimír Palko je rozhodne osobnosť. Čo osobnosť – rozložitý, monumentálny, minuciózny, multidimenzionálny, filigránsky zauzlený fenomén. Jeho bystré esejisticko-policajtské oko neúnavne sleduje dianie, jeho bystrá myseľ zinterpretuje už aj nezinterpretovateľné, jeho jazyk sa nezľakne strmých slov, nijaký ľavicový liberál či relativista ho nezastraší, do kúta nezaženie....

Chudák Bob Dylan! Prv než by som sa pustil do smútenia nad tým, ako nechutne si jeho tvorbu (posolstvo?) kdekade vykladajú, prisvojujú, predsúvam – a nielen pod vplyvom recenzie pápeža slovenskej hudobnej recenzistiky, Pavla Maloviča –, že hoci jeho ostatný album (Modern Times), pre nás, ostrieľanejších poslucháčov a znalcov dejín takmer celej svetovej hudobnej produkcie,...

V súčasnej slovenskej literatúre sa, po rôznych ondrušoch, válkoch, moravčíkoch, hevieroch, feldekoch, urbanoch, koleničoch, turanoch a turbanoch zaskvel nový fenomén. Volá sa Erik Ondrejička. Táto vskutku oslňujúca kométa (tradicionalisticky chápaného) básnického remesla, oslavovaná šedivými lebkami Ľubomíra Feldeka a Jozefa Bžocha, prednedávnom, na stránkach jedného z...