Archív článkov
Najprv som sa bála. Potrebovala som peniaze a o prácu som nechcela prísť. Keď ma tam Aneta zobrala po prvýkrát. Do suterénu malého divadla v bočnej ulici. Do kabaretného štúdia, nad ktorým visela drevená tabuľa. Natretá vrstvou popraskanej farby ako starý rybársky čln. Ako ploty dedinských domov, v ktorých už nikto mladý nebýva. A starci nemajú silu natierať ploty. Vraj to bolo...
V tomto dynamickom príbehu nebude pre teba miesto. Tak si to sľubujem, keď vystupujem na letisku v Reykjaviku. Až keď stojím pri páse s batožinou a nedočkavo z nej nespúšťam oči, uvedomím si, že to opäť sľubujem najmä tebe. A že som opäť nedočkavá. Sadnem si na drevenú lavičku. Ako už viem, na Islande je všetko drevené. Nie také drevené, ako by sme si to predstavovali. Nie také...