Archív článkov

verejná oprava ja čiže obyčajný kozmonaut čiže najmodernejší prometheus čistý chladnokrvník pasujem sa týmto za veľkého rytiera smutného postavenia ktorý sa dnes v noci plahočí mliečnou dráhou nech mi hviezdosval stojí večne nech mi palivo vždy vystačí a nech držím krok s vodou chcel som byť múdry mŕtvy ale teraz už túžim iba po jednom mäkkom svetle bochníku...

Ján Slota je môj nepriateľ. Je to jeden z najväčších primitívov, akých som kedy v živote videl a počul. Ján Slota je ako fajčenie: najviac škodí nie tomu, kto fajčí, ale okoliu, pasívnym fajčiarom. Samozrejme o tom, či všetci okolo Slotu sú skutočne nemohúci pasívni fajčiari, by sa dalo výdatne debatovať. Ale načo ešte. A načo už. Ján Slota je zbojník – správaním, slovníkom i...

Zhora prichádza neidentifikovateľná vrava. Skupinka nemecko-japonských turistov vyťahuje polaroidy a cvaká. Nemecká dôchodkyňa so slovami: „Jürgen, schau mal!“ pohoršene ukazuje prstom, Japonci sa uškŕňajú a chichocú. Pohneme sa smerom k nim, smerom hore. Nič sa nestalo. My stúpame, Japonci s Nemcami klesajú, a Škóti súložia ďalej. Potom mi myšlienky uletia domov, do minulosti...

Čítala som si nedávno bloggy slovenských študentov, ktorí žijú v Prahe, Kataríny Hybenovej (O Belgicku, o Prahe, o Erazme), Kataríny Šimkovej (o Prahe), Kataríny Pauličkovej (o všeličom, ale pre mňa najzaujímavejšie o Barcelone a o Peru), Mateja Pivolusku (tiež o Prahe a o inom). Čítala som si tie bloggy s pôžitkom, najmä tie španielsko-peruánske a tie o pobytoch Erazmus. A...

Je obyčajné pražské ráno, akých bolo už veľa predtým a akých ešte veľa bude. Zvyčajne by som zaklopala na drevo, keď hovorím, že rán bude ešte veľa, aby som to neuriekla. Lebo to môže byť posledné ráno. Ale rána by išli ďalej aj bezo mňa. Obyčajné ráno, ale pre mňa jedno z prvých pražských. Špecifická atmosféra rán. Ešte silnejšia, ak je to pondelkové ráno. Vo Viedni som...

Mala som včera svoju prvú nehodu, v Čechách na ceste z Klecian do Prahy, Slovenka na aute s viedenskou poznávacou značkou. Nehoda neveľká, škoda vraj iste nepresiahla predpísaných tridsať tisíc, ale majiteľ druhého auta trvá na tom, aby sme zavolali políciu, lebo nedoveruje zahraničnej poistke. Telefonuje a čakáme. Vraj je to na dlho, policajti majú veľa práce a minule čakal...

Škola zvádzania (School of Scoundrels, USA, 2006, réžia: Todd Phillips hrajú: Billy Bob Thornton, Jacinda Barett, Jon Heder a iní) Film Škola zvádzania nie je filmom, o ktorom by som zvyčajne písala, nad ktorým by som sa zamyslela, či ktorý by som si dokonca išla pozrieť. Na druhej strane som už niekoľkokrát zažila, že pri celkom náhodnom, neplánovanom výbere kníh a filmov...

V jeden skorý večer vo filharmónii som sa započúval do rapotania dvoch postarších paní, len aby si moje uši lepšie privykli na plynutie jazyka. Spustil sa melodický tok, mäkkosť reči, z ktorej jedna bola zreteľne tvrdšia ako druhá, žena vyslovovala známe slová s malými rozdielmi. Co namiesto Čo, Ne namiesto Nie. Navyše moj obmedzený slovníkmi v tomto rozhovore nestačil....

V predchádzajúcich číslach sme uverejňovali komentár Franka Brennera k Správe o stave duševného zdravia na sklonku dvadsiateho storočia vydanej najvyšším americkým úradom verejného zdravotníctva v Spojených štátoch, Surgeon-General. Brenner sa vo svojom komentári snaží dokázať najmä to, že duševné choroby nie sú v skutočnosti chorobami v medicínskom zmysle, ale príznakmi „...

Každá európska metropola, ba aj každé väčšie mesto starého kontinentu považuje za úplnú samozrejmosť počas dvoch letných prázdninových mesiacov ponúknuť svojim obyvateľom a turistom popri podujatiach výlučne zábavného charakteru aj koncerty klasickej hudby. V Bratislave to donedávna neplatilo. Našťastie v dňoch 26. 7. až 3. 8. sa uskutočnil tretí ročník festivalu Viva musica...

Asi sa už nemám čudovať, asi už nemám byť šokovaný a pobúrený už vôbec nie, keď si niekde prečítam názor tridsaťročného katolíckeho kňaza – ktorý za komunistického totáča, v čase, keď som ako šestnásťročný začal chodiť tajne do kostola, ťahal ešte po dvore káčera – o tom, že niet nad katolícku cirkev. A v rámci obdivu k vlastnej inštitúcii takýto tridsaťročný pán farár (Pavel P...

Na druhý deň sa preberiem s neuveriteľnou opicou. Cestou z Davidovho bytu v Islingtone do Tate Gallery si v lekárni kúpim paracetamol. Nechápem, ako sa mu podarilo vstať a ísť do ambulancie. Miro, ako som ho poznal, vylezie s postele niekedy podvečer. Naivne si myslím, že to rozchodím a naplánovanú výstavu si nakoniec predsa len pozriem. Končím v malom parčíku za Tate Britain...

V nedeľnom júlovom teplom popoludní Bratislavčania olizujú zmrzlinu, na dunajskom nábreží na navozenom fliačiku piesku vystavujú telá pomaly sadajúcemu slnku. V Aukafé pri viedenskej káve odprevádzajú víkend. Aktívnejší sa vybrali do kina. Pred pokladnicami v Palace Cinema je dokonca nával. „Kam to chcete,“ pýta sa biletár, „môže byť v strede?“ Myslím si, že je to úplne jedno...

V uplynulých dňoch sa skončil 3. ročník hudobného festivalu Viva Musica! v Bratislave. Akcia s výraznou vizuálnou identitou užívajúcou večne módnu ružovú farbu ponúkla počas deviatich večerov vystúpenia na pomedzí klasickej, jazzovej a vokálnej muziky. Mnohé z týchto podujatí sa konali na bratislavských námestiach a nádvoriach, čím organizátori sprístupnili záujemcom produkciu...

(Pokračovanie rozhovoru z č. 30) V prvej časti rozhovoru (pozri Slovo č. 30) s americkým spisovateľom Allanom Stevom, ktorý žije na Slovensku, sme sa zhovárali o rozhodnutí vzdať sa kariéry právnika v Spojených štátoch, ale aj učiteľa na bratislavskom Evanjelickom lýceu a stať sa spisovateľom píšucim v cudzine cudzím jazykom. Skončili sme pri tom, že študenti z Evanjelického...

Smrť vzala v priebehu jedného dňa svetovej kinematografii hneď dvoch z trojice najväčších režisérskych osobností (tou treťou bol už dávnejšie zosnulý Frederico Fellini) tretej štvrtiny dvadsiateho storočia – Švéda Ingmara Bergmana a Taliana Michelangela Antonioniho. Oproti Fellinimu, ktorého filmy boli až priveľmi osobnostné a priam nabité obrazovou fantáziou, Bergmanove filmy...

Osobne nepoznám veľa Poliakov. Chicago, žijú tam asi dva milióny Poliakov, po Varšave druhé najväčšie poľské mesto. A potom: bol som aj v Krakove, páčilo sa mi tam, v septembri tam bola strašná zima. Do skúmania poľských gastronomických špecialít som sa pre istotu nepúšťal. Tých pár dní som prežil na poľskom pive značky Ziwiec (dúfam, že som to správne napísal) a na...

„Hmmm...“ Pozerám na ňu a rozmýšľam, či si to celé vymyslela, alebo je v tom texte aspoň kus z jej vlastného ja. V každej próze je kus autora, aj v próze, ktorá vznikla v dobách po smrti autora, pripomeniem si. „Tak čo myslíte, je to publikovateľné?“ Samozrejme, bez problémov identifikujem alúziu na Mitanovu poviedku, ale na podobnom nápade poviedka nestojí ani nepadá. Časopis...

Tohtoročná Letná filmová škola v Uherskom Hradišti (20. – 29. 7.), podujatie pre všetkých fanúšikov kvalitného nekomerčného filmu, sa nenápadne niesla v znamení jubileí. Samotné mesto v tomto roku oslavuje 750. výročie založenia. Kino Hvězda na Náměstí míru blízko Smetanových sadov, kde je „hlavný stan“ LFŠ, zasa na jeseň oslávi 40. výročie svojho otvorenia. A samotné podujatie...

Rodinná atmosféra, ideálne počasie a účasť toho najzaujímavejšieho, čo česko-slovenská hudobná scéna ponúka. Tak sa dá zhrnúť tohtoročný hudobný festival Žákovic Open, ktorý sa uskutočnil 27. až 28. júla v Trenčianskych Bohuslaviciach. Toto podujatie vzniklo spontánne v kruhu blízkych priateľov. Jeho otcami sú Marián Žákovic a Tomáš „Yxo“ Dohňanský. Prvý je majiteľ miestneho...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984