Archív článkov
„Sloboda, ktorá jediná si zaslúži toto pomenovanie, je vykonávať dobro svojím vlastným spôsobom, ak sa v tom istom nesnažíme zabrániť iným...,“ povedal jeden zo zakladateľov filozofie liberalizmu John Stuart Mill, ktorého 200. výročie narodenia si práve tento rok pripomíname. Už len tieto slová by stačili, aby sa zaradil medzi nesmrteľných. Sú to slová namierené proti...
15. októbra by sa Michel Foucault – jeden z najoriginálnejších, najvplyvnejších a zároveň najvšestrannejších mysliteľov 20. storočia – dožil osemdesiatich rokov. Jeho tematický záber bol skutočne ojedinelý: od logiky po etiku, od filozofie jazyka po politiku. A tak neprekvapuje, že jeho myšlienky sa stali inšpiráciou, ba niekedy až základom nielen pre (najmä štrukturalistickú)...
Leto a všetko, čo k nemu patrí, je ako stvorené na to, aby nám sústavne pripomínalo, že sme nielen rozumné, ale aj telesné bytosti. Farmaceutické firmy, reklamné agentúry a v neposlednom rade módne (a iné) časopisy majú však „leto“ po celý rok a podľa toho sa správajú. Kult tela Tu sú ukážky niektorých titulov z populárnych časopisov zameraných predovšetkým na ženy: „...
Blížia sa parlamentné voľby a obávam sa (ako rád by som sa mýlil!), že to opäť nebude súboj politických programov, ideových platforiem a myšlienkových koncepcií, ale iba konfrontácia slov so samostatným myslením, pričom víťaz bude vopred jasný. Zvíťazí demagógia. (Nezabúdajme, že podľa Platóna, ktorý asi ako prvý použil tento výraz, demagógom je ľudový rečník). Už dnes sa...
„Tak nám zaviedli ročné zúčtovanie poistného, pani Müllerová,“ týmito slovami by sa mohol dnes obrátiť Josef Švejk k svojej domácej po prečítaní najnovších novinových správ. A zrejme by aj jemu došlo, hoci nikdy nevynikal obzvlášť bystrým umom, čo to znamená: ďalšie papierovanie, šikanovanie, ďalší stres. A tiež – ďalšia doplňujúca moc pridelená štátnej byrokracie. A kto nám ho...
Vo štvrtok 23. februára bola na budove Univerzity Komenského odhalená pamätná tabula zavraždenému študentovi Filozofickej fakulty Danielovi Tupému. Bola to tiež príležitosť na zamyslenie a bilancovanie. Bezprostredne po tejto tragickej udalosti som vyjadril presvedčenie, že ak mala jeho smrť vôbec nejaký zmysel, tak len ten, že nás prebudila z letargie vo vzťahu k neofašizmu...