Archív článkov
Papiera a žurnalistickej invencie je na dnešnom pestroneprehľadnom Slovensku stále habadej. Lovci a zberači prudkovznikajúcich a väčšinou krátkodychých printových kultúrnych výčinov a počinov sa rok čo rok majú na čo tešiť. Naozaj neuplynie rok bez toho, aby niekto nezaložil nejakú tú (svoju) tradíciu. Správne, veď Slovensko je skutočne krajinou absentujúcich alebo...
Keď Thomas Mann v kalifornskom exile koncipoval na začiatku druhej svetovej vojny svoj román Doktor Faustus mapujúci predpoklady a podobu krízy novodobého ľudstva, za hlavnú postavu si zvolil skladateľa – Adriana Leverkühna. Hlavným protagonistom príbehu sa tak v skutočnosti stávajú – podobne ako v jeho pendante, v románe Hra sklených perál Hermanna Hesseho – osudy hudby v...
Keby manažment bratislavskej Novej scény chcel umocniť multiplikačný efekt svojej dlhodobej a poriadne drahej reklamnej kampane k premiére muzikálu Donaha, a keby dobre predávaný bulvárny denník chcel zvýšiť náklad fotografiami pánskeho striptízu, nemuseli by urobiť nič iné, než čo v podstate urobili. Totiž pozvať na generálku svetobežného muzikálu novinárov a fotoreportérov,...
Sklenená hmota – priezračná, hladká, tvárna a pritom pevná... sklo do určitej miery fascinuje každého človeka. Sklenené predmety nás obklopujú na každom kroku, no ako máloktoré z bežných vecí sú schopné nám pri bližšom pohľade donekonečna otvárať nové dimenzie už len iným dopadom svetla. Keď sa táto unikátna vlastnosť skla spojí s rukou a myslením umelca, vznikne dielo...
Akademický sochár Drahomír Prihel sa narodil 9. septembra 1956 v Bratislave. Strednú priemyselnú školu sklársku absolvoval v Kamenickom Šenove. Neskôr študoval na VŠVU v Bratislave, kde absolvoval v odbore sklárskeho výtvarníctva u doc. Askolda Žačka v roku 1987. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. V Modre v galérii Merum práve prebieha jeho výstava Glass, Colour and Light...
Pojem „západná kultúra“ sa neraz prezentuje ako jednotiaci princíp západnej i východnej tradície. Keď čítame dejiny európskeho umenia, nechýbajú kapitoly opisujúce umenie talianske, francúzske či španielske, avšak len veľmi zriedka objavíme zmienky o umení Poľska, Maďarska či bývalého Československa. Iste, mladý vek týchto štátov, a najmä ich spoločné definovanie ako krajín...
Paľo Oliva (vlastným menom Pavol Ušák 1914 – 1941), autor Oblakov, je známy predovšetkým ako básnik, no dosiaľ nie úplne. Tento zväzok prináša ďalšie jeho zbierky: Čierne kvietie (1934), Zvädli kvety osudné (1940, cyklus predsmrtných básní), mnohé básne roztratené dosiaľ po časopisoch (Rozvoj, Elán, Kultúra, Svoradov). Zároveň ho prezentuje – objavným spôsobom – i ako prozaika...
Vo francúzskom vydavateľstve La Découverte bola publikovaná tohto roku už v treťom vydaní veľmi sympatická kniha podpísaná Jean-Pierre Warnierom: Globalizácia kultúry (Warnier je profesorom etnológie a antropológie na Univerzite René-Descartes Paris V). Chcela by som aspoň stručne, predstaviť slovenskému čitateľovi problematiku a otázky, ktoré si v dnešnej dobe kladie...
Slovenské národné múzeum sprístupnilo od 4. 9. 2004 výstavu grafík nemeckého autora Johanna Eliasa Ridingera, ktorý pôsobil ako umelec a vydavateľ v 18. storočí v Augsburku. 71 umelecky veľmi hodnotných grafík tvorí najväčšiu kolekciu medirytín tohto významného umelca na území Slovenska, ktorá sa nachádza v zbierke Západoslovenského múzea v Trnave. V Slovenskom národnom múzeu...
WOLS (rodený Alfred Otto Wolfgang Schulze) je považovaný za hlavného iniciátora a pioniera tašizmu. Výstava predstavuje 40 čierno-bielych fotografií, 12 akvarelov a 33 leptov, ktoré naznačujú vplyvy surrealistického parížskeho okruhu. Wols fotografoval väčšinu svojich fotografií – scén z každodenného života, portrétov a absurdných, morbidných zátiší v 30. rokoch. Svetlo a tieň...
Prvé hlavné mesto Venezuely, Santa Ana de Coro, dnes jednoducho Coro, bolo založené roku 1527, len 35 rokov po Kolumbovom príchode na Antily. Je to teda jedno z najstarších európskych miest na kontinente, a napriek všetkému, čo som tu o katastrofálnom stave venezuelských pamiatok napísal, treba povedať, že má pomerne zachovalé historické centrum. Vďačí za to paradoxne tomu, že...
Na svet som prišiel 17. mája 1925 vo Svätom Jure neďaleko Bratislavy v malom domčeku medzi vinohradmi. Narodili sme sa dvaja. Boli sme dvojičky. Môj braček Janko zomrel po dvoch dňoch. Boli sme chudobní, ale mali sme v rodine nesmierne bohatstvo lásky. Keď som sa narodil, môj otec zasadil na dvore orech, ktorý pred pár rokmi začal akosi chátrať. Tak ako aj ja. Vravia mi, že sa...