Je možno čudné začínať recenziu vyhlásením, že zbierka poviedok Svetlany Žuchovej Dulce de leche, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Drewo a srd, je v prvom rade samostatný, suverénny, svojprávny a sebavedomý literárny útvar – najmä ak tieto adjektíva akosi nepatrične odstávajú od lexikálneho poľa definovateľného ako „literatúra“. K ich použitiu ma však vedie fakt, že...