Reklama
Reklama

Archív článkov

Mimoriadny čitateľský zážitok pre mňa predstavovala kniha Bena Okriho Hladová cesta. Je to román z prostredia Afriky, ktorý akoby sa odohrával na pozadí dvoch svetov. Hlavným hrdinom je malý chlapec, ktorý vidí duchov, a práve cez jeho postavu sa veľmi jemným, neeurópskym a nelineárnym spôsobom prelína náš „reálny“ svet s tajomným neznámym svetom, neprístupným pre väčšinu...

Do akej miery je autorská stratégia knihy „Unglik“ odlišná od koncepcie predošlých poviedkových zbierok? Na začiatku môjho písania nikdy nestojí stratégia, skôr spontánny pocit či predstava, niekedy aj príbeh, ak pseudokauzálne súvislosti viditeľné „na povrchu“ ľahkomyseľne nazveme príbehom. Takto to ide text za textom. Normálny postup. Autorská stratégia, ak také čosi u mňa...