Archív článkov

Od června přišla asi desítka dotazů, jak vlastně ta akce u sochy svatého Václava dopadla (SLOVO č. 23 – pozn. redakcie). To balení řetězů na rudo. Dopadlo to blbě, prohráli jsme. Řetězy tam budou dál. Přišlo snad padesát lidí a s náhodnými čumily se udělal asi tak stohlavý řídký dav, který sledoval naše pošetilé počínání. Šéf Balbínů vesele promluvil, my jsme s Hladíkem vesele...

Medzinárodne oceňovaná nemecká skladateľka tatárskeho pôvodu Sofia Gubajdulina sa stala magnetom posledných koncertov festivalu súčasnej hudby Melos - Étos. Na jej profilovom koncerte v bratislavskej Moyzesovej sále sa jej však podarilo viac, ako pritiahnuť pozornosť mladého publika. Staršia dáma s očami ako uhlíky mladým interpretom i skladateľom ukázala, že sa od nej veru...

Medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos, ktorého siedmy ročník máme práve za sebou (6. – 17. november), predstavuje širokú škálu hudby 20. storočia, pričom sa snaží čoraz viac reflektovať súčasnú hudbu. A ako možno vnímať hudbu 20. storočia s odstupom času? Pre hudbu 20. storočia bola typická atomizácia výrazových prostriedkov vychádzajúca z celkového trendu...

Daniela Příhodová je spisovateľka, členka Spolku slovenských spisovateľov. Peter Macsovszky sa živí písaním. Zuzana Belková je redaktorka literárnej redakcie Slovenského rozhlasu. Viktor Suchý učí literatúru na Pedagogickej fakulte UK. Radovan Geist vyštudoval Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej bystrici, zaoberá sa politickou antropológiou a...

Písať knihu o novších dejinách, zvlášť tých, ktoré majú priamy dosah na súčasnosť, nie je veru jednoduché. „Materiál“ je ešte prihorúci, neodležaný v archívoch a aktéri živí. Preto treba oceniť Milana Otáhala, ktorý sa podujal spracovať pôsobenie jednej zo spoločenských skupín – študentov – v období medzi Pražskou jarou a Nežnou revolúciou. Už z názvu jeho knihy, Studenti a...

Komponujem denne 6 až 8 hodín, k čítaniu sa dostanem pred spaním. V túto nočnú hodinu sa bojím siahnuť po beletrii. Príliš ma vzrušuje a citové zážitky sa ťažšie vypínajú. Čítanie z oblasti prírodných vied u mňa prevažuje (pôvodne som to chcel študovať). Odoberám český Vesmír a teším sa na každé nove číslo. Nevynechám, úvodníky Ivana Havla, recenzie nových kníh, urputne sa...

„Záverom tejto knihy by som sa chcel vyznať z toho, že som sa nikdy nepovažoval za európskeho idealistu. Bol som a ostanem angažovaným prívržencom európskej integrácie zo strategického a vlasteneckého záujmu.“ Tento citát zo záveru knihy asi najlepšie vystihuje myšlienky Helmuta Schmidta, bývalého nemeckého kancelára (1974 – 1982) a dnes vydavateľa týždenníka Die Zeit....

Bronislaw Geremek: Slitování a šibenice. Argo, 2003, 262 strán, 479 Sk Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity. Slon, 2003, 169 strán, 369 Sk Petr Mareš: Sociologie nerovnosti a chudoby. SLON, 1999, 248 strán, 119 Kč Petr Matějů, Klára Vlachová et al: Nerovnost, spravedlnost, politika. Česká republika 1991 – 1998. Slon, 2000, 402 strán, 475 Sk...

Marek Vadas: Prečo sa smrtka smeje (LCA, Bratislava 2003) Prečo sa smrtka smeje? Vraždia opilcov pod Donovalmi? Na čo všetko sa dá poľovať z okien krčmy? Pomohol Frankenstein ľudstvu vymyslieť atómovú bombu? Komu dáva Indián do čelenky pierka? Kto zvieratám kope hroby? Skončí Belmondo v „dobrej riti“? Na všetky tieto otázky získate odpoveď v najnovšej (v poradí už štvrtej)...

Nazrela som do Rozprávok Hermanna Hesseho. Náhodou a z rozmaru. Napriek pôvodnej skepse som ich neodložila. Zistila som, že rolu ich čitateľa nemusia povinne obsadiť len krehkolyrické typy večných detí. Už vôbec by som sem nemiešala slovíčko „infantilnosť“. Aj napriek raritnosti zaradenia autorovej najstaršej prózy. Dvoch bratov napísal v desiatich. Texty bez ohľadu na čas...

Ešte pred niekoľkými rokmi si sa venovala chemickým technológiám i filmu. Prečo nakoniec zvíťazila kinematografia, ktorej sa v našej krajine momentálne darí väčšmi na papieri (v podobe odbornej literatúry) ako na plátne? Neviem, či sa u nás papierovej kinematografii darí až tak dobre: odbornej literatúry (až na nie práve teoretické monografie slovenských filmárov) zasa toľko...

Takýto provokujúci názov má útla, no svojou výpoveďou obsažná knižka štyroch esejí Etely Farkašovej (prozaičky, filozofky a esejistky), ktorá vyšla len nedávno vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, doplnená krehkými ilustráciami Kvety Fulierovej. Z esejistickej tvorby Etely Farkašovej pripomeniem Etudy o bolesti a iné eseje, no vlastne aj poviedková zbierka Hodina...

Vždy som chcel vediež, ako vyzerá text, teda, chcem povedať rukopis auotra pred tým, ako prejde jazykovoe redakciou. Som predevsedčený, že hrúbok, prekplepov, nepsrávnej inteprpunkcvie sa na nečistopise dopúšťa každý a že každý má svoj špecifický druhc chýb, ktroré dokresľujú jeho pyxchologická portét. Keď jazykový redaktror pôvodný text upraví, už sa o psychických...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984