Keď čítaš nejaký text, vnímaš hudbu autorových myšlienok? Myšlienky zrejme majú rytmus, no možno tento rytmus stotožniť s hudbou? Na tieto na môj vkus príliš vzletne postavené otázky sa dá odpovedať iba za predpokladu, že pod hudbou rozumieme aspoň približne to isté. Ten, komu je, napríklad, duchampovská, resp. cageovská paradigma hudobnosti cudzia, by asi považoval za absurdné...