Nazrela som do Rozprávok Hermanna Hesseho. Náhodou a z rozmaru. Napriek pôvodnej skepse som ich neodložila. Zistila som, že rolu ich čitateľa nemusia povinne obsadiť len krehkolyrické typy večných detí. Už vôbec by som sem nemiešala slovíčko „infantilnosť“. Aj napriek raritnosti zaradenia autorovej najstaršej prózy. Dvoch bratov napísal v desiatich. Texty bez ohľadu na čas...