Archív článkov

Zrejme ste dnes najznámejší žijúci historik a zároveň vyznávajúci marxista, skrátka čierna ovca vášho fachu. Ako žiak ste sa už v roku 1932 upísali komunizmu v Berlíne. Museli ste zažiť aj jeho krach. Sám ste však napísali, že „nič necibrí lepšie mozog historika ako porážka“. Ako zmenila táto porážka váš pohľad na dejiny? - Porážky cibria rozum len vtedy, ak sa nad nimi...

Vojnou v Iraku sa diskusia o „americkom imperializme“ stala opäť naliehavou. Diskutuje sa všade a veľa. Tento termín už bežne používajú kritici vojny a bežne odmietajú jej zástancovia, hoci niektorí z nich veria, keď už nie celkom imperializmu, tak určite impériu. Je teda Washington novým Rímom? Existuje americké impérium? Bola vojna v Iraku imperialistická? Zdá sa mi, že úlohu...

Nikdy som nereagoval na recenzie svojich kníh. Pamflet Michala Poláka na publikáciu Svet nie je na predaj sa však hmýri takými nehoráznymi lžami, že si vyžaduje náležitú odpoveď. Autor článku ma hneď v úvode poučuje, že by mojej knihe prospelo, keby som ju „celú prepísal – a potom ešte raz, a ešte“. Vo svojej recenzii ma však obviňuje z takých nezmyslov, že by bolo hádam...

Eduard Chmelár je rozhnevaný človek. Jeho nedávno vydaná kniha Svet nie je na predaj je balvanom vrhnutým do stojatých myšlienkových vôd slovenskej inteligencie, ktorej panujúca časť len prežúva vypáchnuté poučky západných ideológov. V Chmelárovom priam starozákonnom hneve nie je uchránená ani jediná modla panujúceho svetonázoru. Namiesto sebauspokojených fráz o „demokracii“, „...

V Inštitúte pre verejné otázky prednedávnom vyšla publikácia Slovensko na ceste do neznáma. Jej zostavovateľmi sú Fedor Gál, Peter Gonda, Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Marian Timoracký a Peter Zajac. Redakčne ju pripravil Michal Ač (verejným tajomstvom je skutočnosť, že akýmsi krstným otcom publikácie je Fedor Gál, ktorý si túto ideu priniesol z Prahy, kde sa podieľal...

V súčasnom období je jedna vec zrejmá a nepotrebuje ďalšie vysvetlenie: svet, prepojený narastajúcimi globalizačnými štruktúrami, je konfrontovaný výzvami, ktoré musíme riešiť spoločným úsilím. Tento svet musí vyvinúť nový spôsob rozhodovania o dôležitých otázkach a vytvoriť systém pravidiel na riadenie tohto procesu. Tento súbor pravidiel musí vychádzať zo spoločných hodnôt....

Skúmať politické miesto pre Boha je zaiste trochu nadnesené predsavzatie. Zrozumiteľnejšie by bolo hovoriť o politickom mieste pre náboženstvo alebo cirkev. Zaujímavejšie, a myslím, že aj prínosnejšie, je však predsa len hovoriť o politickom mieste pre Boha. Náboženstvo, kresťanské náboženstvo (netreba sa teraz púšťať do širších úvah, čo je náboženstvo) a cirkev sú napokon...

Oleksandr Oleksandrovič Moroz, líder Socialistickej strany Ukrajiny Narodil sa 29. februára 1944 v obci Buda v Kyjevskej oblasti. V roku 1965 ukončil Ukrajinskú poľnohospodársku akadémiu. Do roku 1976 pracoval ako poľnohospodársky inžinier v Kyjevskej a Žitomírskej oblasti. Zároveň prednášal na Taraščanskej strednej poľnohospodárskej škole. V rokoch 1979 – 1990 pôsobil v...

Súčasná diskusia o charaktere sociálno-ekonomického vývoja a o globalizácii je plná zahmlených politických klišé. Aby sme vôbec mohli dospieť k nejakým záverom, je dôležité prejsť na explicitnejšie sformulované východiská. Sociálna rétorika európskej ľavice (ľavice „tretej cesty“) a zároveň jej politická podpora radikálne neoliberálnych riešení (privatizácia, liberalizácia,...

Strana zelených sa navzdory očakávaniam dožíva tridsiatich rokov. My, ktorí sme ju videli zvnútra, sme pochybovali aj o tom, či prežije rok 1981 – a dočkať sa deväťdesiatych rokov bolo prekvapením i úľavou zároveň. Britský politický systém je voči novým stranám tradične nemilosrdný. Strana však prežila, ba dokonca rastie a zaznamenáva volebné úspechy: má siedmich poslancov v...

„Jediná vojna, ktorú môžeme viesť, je vojna proti hladu a vylúčenosti. Takúto vojnu sa oplatí vyhrať.“ Týmito slovami otváral brazílsky prezident Lula da Silva 22. kongres Socialistickej internacionály, ktorý sa koncom októbra konal v brazílskom Sao Paule. Toto štrnásťmiliónové veľkomesto s obrovskými sociálnymi a ekonomickými rozdielmi medzi obyvateľmi, s mrakodrapmi a...

Pri súčasných diskusiách o stave a smerovaní vysokého školstva a vedy sa takmer výlučne venujeme nedostatku finančných zdrojov, hľadaniu zdrojov a formy prerozdeľovania a neschopnosti a neochoty politických elít venovať viac zo spoločného koláča na vysoké školstvo a vedu. Zabúda sa pritom na obsah, smerovanie a víziu vzdelania a vedy. Môžeme totiž sledovať, že„vznešená veda“...

Kniha brněnského politologa a novináře Pavla Pečínky představuje v českých podmínkách průkopnický pokus o zachycení tváře dynamicky se vyvíjejícího fenoménu ekologických politických uskupení v evropském prostoru. Vzhledem k absenci téměř jakékoliv odborné literatury v českých podmínkách a to ať knižní či časopisecké, jde o mimořádně záslužný počin. Strany zelených – vzhledem...

Na podzim loňského roku vydalo nakladatelství G plus G dílo brněnského politologa Pavla Pečínky (nezaměňujte s Bohumilem, který není politologem a píše se na rozdíl od Pavla s krátkým „i“) Zelená zleva? nesoucí poměrně výstižný podtitul Historie ekologických stran v Evropě. Publikace obsahuje velmi podrobný popis formování různých politických platforem zeleného typu, jejich...

Od pádu železnej opony a otvorenia hraníc uplynulo už štrnásť rokov. Demokratizácia života v krajinách za zborenou železnou oponou priniesla nespočetné množstvo zmien a tie sa postupne kryštalizujú do celkovej podoby, ktorá má svoje kladné i tienisté stránky. Kým ľudia stredného a staršieho veku neraz kladú na misky váh nové pomery a tie predošlé, mladá generácia vníma vývoj...

Od 1. septembra prebrali kontrolu nad stredným Irakom Poliaci. Deň predtým zahynul po teroristickom útoku ajatolláh Mohammed Bakír al Hakím, šíitský duchovný, politicky najprezieravejšia osobnosť dnešného Iraku. O budúcnosti Iraku rozhodnú šíiti, ktorí boli za Saddáma Husajna občanmi druhej kategórie. Šiesti z desiatich Iračanov sú šíiti. A piati zo šiestich chcú, podľa vzoru...

Globalizácia zvyšuje konkurenciu na trhu produktov, služieb, investícií. Domáci producenti sú vystavení súťaži z dovozu z trhov, kde je nízka mzda, nijaké, resp. nízke odvody do sociálneho a zdravotného poistenia, nijaká, resp. nízka ochrana zamestnanca, atď. Zahraniční investori radšej investujú tam, kde dosiahnu nižšie náklady – i na zamestnanca – a väčší zisk a kde odvedú...

V súvislosti so zákonom o interrupciách prebehla v slovenskej tlači polemika medzi odborníkmi z odboru biológie a politológie, ktorí sa usilovali dopátrať, kto je to „každý“ (jedinec, na ktorého sa vzťahujú práva podľa zákona). Prvý tvrdil, že „keď vznikne zygota druhu Homo sapiens a začne sa proces delenia buniek, je to jedinec“. Druhý mu oponoval tvrdením, že „plod sa stáva...

Teherán a Jalta položili základný kameň nového usporiadania Európy po druhej svetovej vojne. Súčasne s koncom vojny sa Spojené štáty americké začali angažovať v obrannej a bezpečnostnej oblasti európskej politiky. Dnes sa vynára otázka nad nutnosťou americkej vojenskej prezencie v Európe: „Je Európa schopná vybudovať nový bezpečnostný systém, ktorý by nezávisel od veľkého brata...

Mocnosť, ktorá vyhľadáva vojny, spoločnosť, ktorá sa čoraz väčšmi uzatvára. Militarizácia politickej triedy. Expanzívny rast byrokracie. Pasivita más. Stovky populistov v štátnom aparáte, tisíce modliacich sa nacionalistov. Taká je dnešná Amerika. Esej šéfredaktora americko-poľského časopisu „2B“ a vedeckého pracovníka Northwestern University Tomasza Tabaka prinášame v...

úvod Týždenník SLOVO uverejnil prednedávnom dva príspevky Brigity Schmögnerovej venované európskemu sociálnemu modelu. V prvom z nich Hraničné body v rozvoji sociálneho modelu v EÚ (č. 26) sa analyzujú základné termíny a problémové oblasti európskej sociálnej agendy. Možno však vôbec hovoriť o sociálnom modely EÚ? Táto sféra patrí do kompetencií jednotlivých členských štátov...

Globalizácia predstavuje vo svojej podstate rozsiahlu privatizáciu verejných záležitostí. Tento proces súvisí so stratou významu práve tých politických strán, ktoré využívajú inštrumentárium verejného sektora vo vzťahu k spoločenským reformám. Z tohto dôvodu treba jasne definovať sily, ktoré ženú proces privatizácie v prepojení na úpadok spoločenských reforiem nestále dopredu....

Čitatelia Slova sa s menom Egona Matznera, profesora finančných vied na Viedenskej technickej univerzite, vedúceho viacerých tvorivých zoskupení, stretávali už niekoľko rokov. Egon Matzner bol stelesnením tých najlepších rakúskych a sociálno-demokratických intelektuálnych tradícií. Analytická precíznosť spojená s humorom a vecnou iróniou mu umožňovala bez zjednodušovania...

Luboš Kropáček (1939) orientalista a afrikanista, profesor na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity je autorom viacerých kníh o islame. V posledných rokoch vydal knihy Duchovní cesty islámu (1992, 1998), Islámsky fundamentalismus (1996), Blízky východ na přelomu tisíciletí (1999), Islám a Západ – historická paměť a současná krize (2002). Literární noviny s ním hovorili o...

Američania chcú po odstránení Saddáma Husajna premeniť Irak na federálny štát a zaštepiť doň demokraciu. Irak by sa mal stať semeniskom demokracie, ktorá sa odtiaľto rozšíri po celom Blízkom východe, kde skoro vo všetkých štátoch (okrem Jordánska a Libanonu) vládnu viac či menej autoritárni monarchovia a diktátori. Súčasťou tejto federácie by mal byť aj iracký Kurdistan, územie...

Stránky

Kategória

Autor

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984