Reklama
Reklama

Archív článkov

Ani si to dosť dobre neviem predstaviť, aké to muselo byť kamarátstvo. Vladimír Clementis a Ladislav Novomeský boli ako rodní bratia. Jeden sa narodil v Tisovci a druhý v Budapešti, Vlado bol o dva roky starší, ale nikdy sa nad mladšieho jemného básnika nevyvyšoval. Boli tak trochu sprisahanci, lebo si tie najintímnejšie názory nechávali iba na nočné ,,pohúľanky“ pod viechou...

Nepoznám nikoho iného zo zahraničných spisovateľov, kto by tak miloval Vladimíra Clementisa ako Iľja Erenburg. Na poslednom stretnutí v roku 1949, keď Erenburg letel z Paríža do Moskvy s medzipristátim v Prahe, sa stretli vtedy už u ministra zahraničných vecí ČSR. Podľa Iľju mal Vlado veľmi smutné oči. Ale keď začali spomínať na Tisovec, na Clementisovho otca, na to, ako s ním...

Autor