Zabúdame na Svätoplukove prúty?

Počet zobrazení: 3940

Bol som naozaj zvedavý, ako zareaguje premiér na slová prezidenta, ktoré boli uverejnené v týždenníku Trend. Trošku som sa obával, že zareaguje podobne ako niekoľkokrát v nedávnej minulosti. Bol som však príjemne prekvapený jeho reakciou.

V niektorých mojich predošlých článkoch som prezentoval názor, že cesta konfrontácie Robertovi Ficovi nesvedčí, resp. na ňu dopláca. Tak to bolo v župných voľbách v Banskej Bystrici, v prezidentských voľbách a dá sa povedať, že i v posledných parlamentných voľbách. Myslím si, že dosť to v ďalšom zviditeľnení pomohlo najmä pánom Kotlebovi a Matovičovi. Predovšetkým druhý menovaný postavil na konfrontácii s premiérom celú svoju politickú kariéru. Za posledné dve volebné obdobia sme od tohto pána počuli len kydanie hnoja na človeka, ktorý je našou najvýraznejšou politickou osobnosťou od prevratu v roku 1989. Mnohí podobní p. Matovičovi si myslia, že demokracia slúži aj na to, že beztrestne môžu kopať do kohokoľvek a hádzať hnoj na kohokoľvek. Žiaľ, v demokracii sa toleruje aj takáto úbohosť. No a keď k tomu pridáme aj podporu našich „nezávislých“ médií, tak „politické celebrity“ sú na svete. Že to robí úbohým spôsobom p. Matovič, tomu sa ani nečudujem. Skôr som sa čudoval premiérovi, že naňho reagoval. Robert Fico, to je naozaj pojem a politicky je hodne o pár levelov vyššie. Nemusí slovami dokazovať, čo urobil pre Slovensko, nemusí rozprávať o tom, ako mu na tejto krajine záleží. Hovoria zaňho činy a skutky. To je ten najzákladnejší a najpodstatnejší rozdiel od suterénových a krčmových politikov, ktorí vám bez váhania sľúbia postaviť most aj tam, kde nie je rieka.

O to smutnejší som bol zo slov pána prezidenta. Nie som jeho sympatizant, ale plne rešpektujem jeho zvolenie a nikdy by som si nedovolil nejakým spôsobom ho urážať či znevažovať. (Tu sa asi zásadne rozchádzam s p. Matovičom v názore na demokraciu.) Pán prezident, možno aj pod vplyvom svojich poradcov, sa vydáva po nedobrej ceste. Samozrejme, rešpektujem, že vrcholoví predstavitelia štátu môžu mať na niektoré veci iný názor, no pranierovať to cez médiá nevidím ako najšťastnejší spôsob. Sme malou krajinou v srdci Európy a nejednotnosť či rozhádanosť nás len oslabuje. Navyše, stále by sme mali myslieť na Svätoplukove prúty. Ak je cieľom prezidenta destabilita či dokonca pád vlády, tak triafa dobre. Tak ako v šachu je najdôležitejšou figúrkou kráľ, tak vo vláde je to jej premiér. No ten našťastie zachoval chladnú hlavu a jasne cez média všetkým odkázal, že nepôjde cestou konfrontácie a nenávisti. Aj keď si viem predstaviť, že to nebolo jednoduché rozhodnutie. Povýšil však záujmy krajiny nad všetko ostatné.

Najviac z tohto rozhodnutia sú asi sklamaní mnohí redaktori médií a, samozrejme, i naša jediná demokratická opozícia. A tak im asi nič iné nezostáva, len čakať na ďalšiu príležitosť, keď si budú opäť môcť beztrestne pod rúškom demokracie kopnúť do vlády, resp. do jej predsedu. No práve dnešní opoziční politici by si mali uvedomovať krehkosť demokracie, lebo: „V demokracii, kde nemá úcta a rešpekt svoje hranice, je veľmi blízko k totalite.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984