Yanis Varoufakis: Európsky omyl malých krokov

Počet zobrazení: 4930

Yanis Varoufakis, autor knihy „Globální Minotaurus“ a bývalý grécky minister financií na stránke ©Project Syndicate


Európa je vydaná na milosť a nemilosť spoločnej mene, ktorá nielenže nebola potrebná za účelom európskej integrácie, lež dokonca táto mena EU pochováva. Ako máme nakladať s touto menou, keď neexistuje štát, ktorý by ju podporoval, resp. čo si počať s 19 európskymi štátmi bez meny, ktorú by kontrolovali? Logickou odpoveďou by bolo - buď zrušiť euro alebo pre euro vytvoriť federálny štát. Problém spočíva v tom, že prvé riešenie by bolo nesmierne nákladné a druhé sa zdá byť nerealizovateľným v politickej atmosfére, ktorá podporuje znovunastolenie národnej suverenity. Tí, čo si uvedomujú, že náklady na zrušenie eura sú príliš vysoké, sú nútení uchýliť sa k špecifickému druhu zbožného želania, momentálne značne  módneho osobitne po zvolení Emmanuela Macrona za francúzskeho prezidenta. Sú presvedčení o tom, že Európa uplatnením bližšie nešpecifikovaných prostriedkov nájde spôsob, ako začať smerovanie k federácii. Ich mottom je pravdepodobne „zostať na ťahu“.


Macron sa aktuálne pokúša prekonať zmienený nečinný optimizmus prostredníctvom toho, že chce získať súhlas Nemcov, aby sa sformovala pevnejšia štátna štruktúra eurozóny a tým sa začalo smerovanie k federácii. Francúzsko ponúka, že by svoj pracovný trh nastavilo viac na nemecký spôsob a že by zvládlo francúzsky rozpočtový deficit. Od Nemecka sa očakáva zásadný súhlas so spoločným rozpočtom, spoločným ministerstvom financií a s parlamentom eurozóny na báze demokratickej legitimity. Macron vie, že takáto federácia by bola z makroekonomického hľadiska bezvýznamná vzhľadom na dlhovú, bankovú, investičnú a sociálnu krízu v eurozóne. V súlade s bežnou unijnou politikou malých krokov sa spolieha na to, že takýto krok bude počiatkom a rozhodujúcim krokom smerom k zmysluplnej federácii. Jeden francúzsky predstaviteľ mi nedávno povedal, že ak Nemci akceptujú princíp, ekonomika ich donúti prijať opatrenia v potrebnom rozsahu. Predmetný optimizmus má svoje opodstatnenie vo svetle sľubov, ktoré v tejto veci poskytol práve nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Pre skepticizmus v tejto veci však existujú dva dobré dôvody.


Po prvé, Schäuble a kancelárka Merkelová nie sú hlúpi. Pokiaľ si Macron a jeho ľudia myslia, že ak sa dá zelená federácii, začne sa úplná politická integrácia, toto nezostane skryté pred Merkelovou a Schäublem. A už vôbec nezostane bez povšimnutia zo strany Slobodných demokratov, ktorí sú znovu na vzostupe a pravdepodobne s Merkelovej CDU vytvoria koalíciu. Títo francúzske intermezzo síce priateľsky, ale rozhodne odmietnu.
Po druhé. Aj v tom značne nepravdepodobnom prípade, že by Nemecko súhlasilo dať zelenú federácii, reformátori by s každou zmenou fungovania eurozóny strácali príliš veľa politického kapitálu. Predpokladám, že zmena smerom k funkčnej federácii neprinesie lepšie ekonomické a sociálne výsledky. Potom by mohol nastať politický zvrat, ktorý by skoncoval s akoukoľvek snahou o pevnejšiu federáciu v budúcnosti. V takom prípade by sa zrušenie eura stalo nevyhnutným, bolo by nákladnejšie a zanechalo by Európu ešte viac v troskách.
Ak mám pravdu a Macronove postupné kroky smerom k federácii sú odsúdené na zlyhanie, aká by bola prípadná alternatíva? Moja odpoveď je jasná. Musíme prebudovať existujúce európske inštitúcie, aby v štyroch oblastiach európskej krízy simulovali funkčnú federáciu. Týmito oblasťami sú štátne zadlžovanie, bankovníctvo, investície a sociálny deficit. Keď dôjde k stabilizácii týchto štyroch kríz, vzkriesila by sa tým nádej, že idea spoločnej Európy môže byť obnovená. Výlučne v takom prípade by sme mali začať s ústavnoprávnymi krokmi, ktoré sú nevyhnutné, aby došlo k vybudovaniu plnohodnotnej demokratickej federácie.


Otázkou je, ako môžeme v rámci existujúcich dohôd a inštitúcií stimulovať v makroekonomickom a makrosociologickom rámci funkčnú federáciu? Predstavme si, že sa za týmto účelom zíde tlačová konferencia za účasti Prezidenta euroaparátu, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej investičnej banky. Vydajú spoločné vyhlásenie, ktoré zavedie štyri nové iniciatívy, pričom by sa žiadna dohoda nemusela meniť ani vytvárať nejaké nové inštitúcie.
Prvá iniciatíva vychádza z európskej investičnej banky (EIB). Odštartuje sa tým rozsiahly program hospodárskeho oživenia, stavajúci na zelených investíciách v rozsahu asi 5 % z celkového príjmu eurozóny. Tento program bude plne financovaný z emisie dlhopisov EIB, podporovaných nákupom na iných trhoch zo strany európskej centrálnej banky, aby bolo možné udržovať nízke úroky.
Po druhé, ECB bude obhospodarovať, bez toho, aby ich kúpila, Maastrichtu prislúchajúcu časť (60 % HDP) splatných štátnych dlhopisov v rámci eurozóny, pričom ECB vydá vlastné dlhopisy.Tieto dlhopisy budú musieť vykúpiť príslušné členské štáty, ktorých dlhy ECB čiastočne obhospodaruje, a to s veľmi nízkym úrokom,  o ktorý sa postará ECB.
Po tretie, problémové banky budú znárodnené. Na základe neformálnej medzištátnej dohody vytvorí bankový dohľad zo strany ECB nové dozorné rady, pričom všetky mechanizmy rekapitalizácie budú financované priamo prostredníctvom európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). ESM takto získa akcie bánk, ktoré niekedy v budúcnosti bude môcť predávať súkromnému sektoru.
Po štvrté, všetky zisky z predaja dlhopisov budú spolu so ziskami z interného Target-2 účtovného systému, použité na zavedenie  potravinového programu na americký spôsob v rámci celej eurozóny. Program potravinových známok zabezpečí základnú výživu pre všetky európske rodinny, ktoré upadli pod určitú hranicu chudoby.


Vezmite na vedomie, ako by jedna tlačová konferencia dokázala prezentovať svetu, že eurozóna dokáže stimulovať politickú federáciu, pričom využíva existujúce inštitúcie na reštrukturalizáciu všetkých verejných dlhov bez akýchkoľvek škrtov, vytvára fungujúcu bankovú úniu, zároveň podporuje investície a na celom kontinente zmierni chudobu. Za pozornosť stojí, že takáto simulovaná federácia by mohla vzniknúť zo dňa na deň bez toho, aby sa narušili platné unijné dohody.
Eurokríza vznikla na základe omylu, že menová únia bude automaticky viesť k politickej únii. Dnes hrozí Európe riziko ďalšieho omylu, spočívajúceho v postupe malými krokmi: ide o vieru, že dať zelenú federácii postupne sformuje životaschopnú demokratickú federáciu. Hoci to znie paradoxne,  aktuálne vyhlásenie simulovanej federácie by mohlo predstavovať poslednú možnosť, ako zachrániť sen o fungujúcej Európskej únii.


(úplný preklad)

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984