Výchova k nesociálnosti
sobota 02. máj 2015Rád by som dal do pozornosti úryvok z rozhovoru s Noamom Chomskym o nebezpečnosti štandardizovaného testovania v školstve:
https://www.youtube.com/watch?v=9JVVRWBekYo
Urobil som taký voľnejší preklad obsahu tej časti rozhovoru:
Všimnite si, čo sa deje v školstve. V posledných rokoch, je tu silná tendencia vyžadovať hodnotenie detí a učiteľov, takže učiteľ musí učiť deti pre testovanie. A test určuje, čo sa stane s dieťaťom aj s učiteľom. To zaručene zničí akýkoľvek zmysluplný vzdelávací proces. To znamená, že učiteľ nemôže byť kreatívny, nemôže používať fantáziu, nemôže dbať o individuálne potreby študentov. Študent nemôže sledovať iné veci – možno sa nejaké dieťa o niečo zaujíma – nemôže to, pretože sa musí niečo nabifľovať na zajtrajší test. A na tom závisí budúcnosť učiteľa aj študenta.
Poviete, že ľudia sediaci v kanceláriách – byrokrati, ktorí to navrhujú – to nie sú zlí ľudia. Ale oni pracujú v systéme ideológie a doktrín, ktoré menia to, čo robia, na niečoho veľmi škodlivé.
Po prvé, nemusíte neustále hodnotiť ľudí. Mám na mysli, že keď niekto robí nejakú prácu a ide mu to – fajn, nech pokračuje. Ľudia nemajú byť posudzovaní podľa niečo umelého... a hodnotenie samotné je úplne umelé. Nie je to rebríček učiteľov podľa ich schopnosti pomáhať rozvíjať deti, ktoré dosahujú svoj potenciál, objavujú svoje tvorivé záujmy, pretože to neotestujete. Takže, zostavujete určité poradie, ktoré je ale väčšinou nezmyselné, a aj samotné vyhodnocovanie poradia je škodlivé. Mení nás na jednotlivcov, ktorí venujú svoj život dosahovaniu pozícií v rebríčkoch. Nevenujú ho tomu, aby robili veci, ktoré sú hodnotné a dôležité. Je to veľmi deštruktívne v nižších vzdelávacích stupňoch – je to základné vzdelanie, takže týmto spôsobom trénujete deti. A to je veľmi škodlivé.
Videl som to na svojich vlastných deťoch. Keď boli moje deti na základnej škole, ktorá bola považovaná za kvalitnú školu na predmestí, v tretej triede boli ony a ich kamaráti rozdelení na hlúpych a chytrých. Si hlúpy, ak si zaradený na pomalšiu trať, chytrý, ak si zaradený na rýchlejšiu trať. Premýšľajte o tom, čo to robí s deťmi. Nezáleží na tom, kde sú zaradené, ale ak to berú vážne... Ak ste v tej pasci chytení, potom je to veľmi škodlivé. Nemá to nič spoločné so vzdelávaním.
Vzdelávanie je rozvoj vášho vlastného potenciálu a kreativity. Možno, že vám to nejde v škole a ste skvelí v umení. To je v pohode. Čo je na tom zlé? Je to iný spôsob, ako žiť krásny naplňujúci život – život, ktorý má význam pre ostatných ľudí a aj pre vás.
Celá táto myšlienka je sama osebe škodlivá. Je to istý druh systému vytvárajúceho niečo, čo môžeme nazvať "ekonomický človek", to je pojem, ktorý existuje v ekonomickej literatúre, a tak ďalej. Ekonomický človek je niekto, kto racionálne vypočíta, ako si zlepšiť svoju vlastnú situáciu – to v podstate znamená zvýšiť bohatstvo. Takže vy racionálne prepočítavate, aké možnosti si máte zvoliť, aby ste zvýšili svoje bohatstvo, a nestaráte sa o nič iné. Prípadne maximalizovať množstvo tovaru – pretože to je to, čo sa dá merať. Ak to spravíte primeraným spôsobom, potom ste rozumný človek robiaci informované rozhodnutia. Môžete si vylepšiť svoj "ľudský kapitál", ktorý môžete predať na trhu.
Čo je to za človeka? To je druh človeka, ktorý chcete vytvoriť? Všetky tieto mechanizmy – testovanie, posudzovanie, hodnotenie, meranie – nútia ľudí, aby rozvíjať uvedené vlastnosti. Do úvahy potom prichádza problémové správanie, nejaká iná forma deviácie, možno nastane nejaká porucha (...) Tieto myšlienky a koncepty majú svoje dôsledky.
To, o čom hovorí Noam Chomsky, je vlastne výchova k nesociálnosti: človek sa nepotrebuje sa zaujímať o to, čo bude s ostatnými, stačí mu, ak on bude na tom o niečo lepšie ako ostatní. A dokonca, čím je nižšie sociálne postavenie daného človeka, tým viac sa to prejavuje [1]. Nedivil by som sa, ak by nejaká vedecká štúdia ukázala, že úpadok solidarity, spoločného angažovania sa (napr. v odboroch a zamestnaneckých radách) má priamu súvislosť s týmto systémom testovania. To, čo kedysi bolo prednosťou pracujúcich, to znamená, súdržnosť a solidarita (hoci aj často ideologicky deformovaná, ale predsa obsahujúca zdravé jadro), je systematicky rozbíjané vzdelávacím systémom, ktorý stavia jednotlivca proti jednotlivcovi do trvalo prebiehajúcej vojny každého proti každému. To, čo je oprávnené v oblasti umenia, vedy, filozofie, náboženstva a pod., čiže slobodná súťaž rôznych prístupov a názorov, rôznych schopností, je týmto vzdelávacím systémom vnášané do takej oblasti spolužitia, kde to nepatrí, kde má ísť o presný opak: o solidaritu a o úsilie spolupracovať.
Prístup štátu k vzdelávaniu zostáva po desaťročia rovnaký bez ohľadu na to, aké politické strany sú vo vláde. Mechanicky bolo prevzaté to, čo je obvyklé na Západe, a teraz sa už len neustále hľadá ten správny spôsob testovania, ten správny systém výberu, kritériá, parametre (aj v súčasnosti minister školstva ohlasuje prechod na systém štandardizovaných testov). Akoby politici zabudli, že ušľachtilého človeka môže rozpoznať v druhom iba iný človek, a nie systém či stroj. A podobne – vychovať ušľachtilého človeka môže len iný ušľachtilý človek.
Aby nedošlo k omylu – ja tu nehovorím o zrušení testov. Keď štátne úrady chcú testovať, nech testujú. Ale nech tento systém testovania slúži len na získanie informácií o aktuálnom stave, a nech nie je kritériom, podľa ktorého sa posudzuje práca učiteľa a schopnosti žiaka. Schopnosti detí majú predsa každodenne rodičia aj učitelia pred očami. A dobrého učiteľa najspoľahlivejšie rozpozná iný dobrý učiteľ. Preto by práca učiteľa a schopnosti detí mali byť posudzované jeho priamymi kolegami a rodičmi detí, ktoré on učí.
------------------------------------
[1] Last-place Aversion: Evidence and Redistributive Implications, http://www.nber.org/papers/w17234.pdf
Viac od autora
Komentáre
Je to pokračujúce barbarstvo, ktoré preniká všade do spoločnosti i u nás, Andrej. Testy, ktoré mali slúžiť na podpornú technickú kontrolu, sa stávajú cieľom a dokonca jediným kritériom úspešnosti školy. Celá filozofia Komenského, učiteľov slovenskej kultúry, učiteľov v povojnovom období, sa ruší... teraz je to konkurenčná súťaž...
...tak ako pri politike, tak ako vo verejnom živote, ak sa uprednostňuje atraktívny vzhľad a schopnosť pobaviť "obecenstvo" pred hlbkou myšlienky a prínosom osobnosti.
Veru, máte pravdu, barbarstvo je výstižné slovo. Musím povedať, že ma trochu desí predstava kam to až môže zájsť, ak by to takto malo pokračovať ešte nejaký dlhší čas. Keď sa pozriem na rozdiel súčasnosti oproti stavu spred 89, tak aj keď nie som vôbec sympatizant onej socialistickej doby, tak vidno úpadok napriek veľkým technickým vymoženostiam v školstve (alebo práve kvôli nim - viď digitálna demencia???).
Ale chcel by som ešte niečo k tej súťaživosti: ona by mi ani tak nevadila, ak by prebiehala ako súťaž o to, kto takpovediac "vychová deti čo najlepšie", čiže súťaž, ktorá podporuje učiteľov v tom, aby sa snažili byť čo najlepší a dať deťom čo najviac po stránke výchovy a všestrannej prípravy na život. Ale v tomto systéme vlastne ide o to, aby sa dravá súťaž stala celkovým životným princípom, a zároveň, aby sa súťažilo len o ten majetok, o tú "Comparative Advantage" atď. To je zvrátené.
A na druhej strane, ak učiteľ musí bojovať o kredity a o tabuľkovú úspešnosť jeho žiakov v testoch, aby mal aspoň akú-takú normálnu mzdu, z ktorej sa dá vyžiť, tak to je tiež choré. Nerozumiem ako si niekto môže myslieť, že práve toto spraví z niekoho lepšieho učiteľa.
Korunu tomu potom nasadí hodnotenie, ako napríklad toto:
"Školy s najlepšími výsledkami navštevujú žiaci, ktorí dosahujú výborné výsledky v celonárodných testoch, sú úspešní v olympiádach a medzinárodných projektoch a v prípade stredných odborných škôl si po ich skončení ľahko nájdu prácu. Naopak školy s najhoršími výsledkami dosahujú nízku úspešnosť v celonárodných testoch, olympiád ani medzinárodných projektov sa nezúčastňujú a ich absolventi končia často na úradoch práce."
To je citácia z portálu inštitútu INEKO o hodnotení škôl (mimochodom, ako asi mnohí vedia, tak zakladateľ INEKO Eugen Jurzyca, bol ministrom školstva). To primitívne kapitalisticko-ekonomicky poňaté hodnotenie škôl, ktoré nemá nič spoločné s tým, či učitelia učia a vychovávajú všestranne rozvinutých, fyzicky, duševne a duchovne zdatných, mravných mladých ľudí. Pri takomto hodnotení ide len o pracovnú sila týchto mladých ľudí, ktorú si niekto môže na trhu nakúpiť, ako sa mu zapáči - ako keď si niekto vezme z regálu fľašu coly v akcii 2 L za cenu 1,5 L. Ale ľudia nie sú zásobníky pracovnej sily.
To hodnotenie prostredníctvom testov sa nezhoduje ani s oficiálnymi cieľmi primárneho vzdelávania definovanými štátnym pedagogickým ústavom, veď medzi týmito cieľmi je uvedené aj toto:
- podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu.
Myslím si, že toto žiadny test neotestuje, a preto sa ani žiadna škola, ktorá realizuje tieto ciele, neumiestni v rebríčku TOP 10. Dovolím si odporučiť ľuďom, aby sa tými hodnoteniami neriadili. Pre deti ich bude vždy najlepšie, ak sa budú orientovať podľa toho, akí sú konkrétni učitelia v danej škole.