Vieme už, o čo ide v Sýrii?

Počet zobrazení: 2648

Ani dlhodobé a pozorné sledovanie toho, čo sa deje v Sýrii, nemôže poodhaliť skutočnosť, pre ktorú trpia obyčajní ľudia, ktorých vojna vyháňa z ich domovov.

Až teraz, keď ruský predseda vlády D. Medvedev povedal, že ak sa v prebiehajúcom a dlhom krvavom konflikte nedosiahne skoro dohoda o prímerí (mala by platiť od 1. marca) medzi rozhodujúcimi aktérmi konfliktu za asistencie RF a USA, môže dôjsť k tretej svetovej vojne! To sú jasné slová, ktorými Medvedev zaklopal na správne dvere.

Vnútorný konflikt v Sýrií trvá už päť rokov, počas ktorých zahynulo štvrť  milióna občanov a milióny medzi tým utekajú pred hrozbou smrti napred do susedného Turecka, aby tam žili v stanových táboroch blízko hraníc a potom putovali ďalej do Európy cez Grécko. Vedúci činitelia EÚ doteraz riešia predovšetkým následné problémy situácie s nekončiacim prílevom utečencov a do riešenia pokračujúcej vojny v Sýrií nezasahujú. Teraz lode NATO majú lapať utečencov na gumových člnoch.

Do bombardovania  pozícií rôznych skupín odporcov režimu B. Asada sa zapojili od 30. septembra aj letecké sily ruskej armády na požiadanie jeho vlády v Damasku. Tento fakt nebolo možné zo strany spojencov odmietnuť od prvopočiatku ako rušivý, sťažujúci ich skutočné záujmy. Dokonca spomínali, že bude dochádzať ku koordinácii náletov. Prešla nejaká doba, aby ruské aktivity boli označené za nepríslušné, pretože nálety sú cielené na všetkých odporcov režimu B. Asada, čo je v rozpore s ich  snahou odstrániť jeho vládu a následne požiadať Rusov, aby opustili krajinu. Vrátane prístavu i leteckej základne. Po zemi nateraz útočia proti odporcom terajšieho režimu v Damasku len vojská verné prezidentovi a na severe Kurdi. Islamisti a opozícia volia taktiku kruhovej obrany okupovaných  miest s obyvateľmi na pokraji smrti hladom, ako sme videli na záberoch a fotografiách hladných detí. Pokusy otvoriť humanitárne koridory do miest, kde ľudia sušia na strechách svojich obydlí chlieb v očakávaní smrti hladom, sú zatiaľ neúspešné.

Vyhlásenie ruského predsedu vlády k prímeriu, alebo začiatku dlhodobej vojny nasledovalo krátko po vyhlásení predstaviteľov Saudskej Arábie, že ich pozemné  vojská sú pripravené vstúpiť na územie Sýrie, kam ich však nik nepozýva. Kto aj, keď vládu B. Asada neuznávajú?

Až teraz sa začína nad dlhým konfliktom vyjasnievať, koho treba za tým vidieť. Hlavným politickým spojencom Saudov sú predsa USA a čo by si v Rijáde dovolili, keby s nimi takúto možnosť nemali odsúhlasenú? Ale čo sledujú v celej hre USA a čo RF?

Iste je v tom na oboch stranách záujem o ovládnutie či kontrolovanie dopravných ciest pre ropu a plyn do Európy. Ani zostrené vzťahy vyvolané 10-sekundovým vniknutím a zostrelením ruského stíhacieho bombardéru v blízkosti hraníc s Tureckom nevybočuje z celého scenára o strategických záujmoch oslabiť RF znížením jej exportu ropy do Európy. Dokladajú to časté zmeny potrubných trás ropy a plynu tak, aby sa nedotýkali území Turecka a Ukrajiny a tak, aby citeľne nezasiahli vývoz týchto surovín do Európy, čo by v svojich dôsledkoch zasiahlo ešte viac ruskú ekonomiku. Viac, ako zavedené a dlho predlžované ekonomické sankcie spojencov. Práve ruská prítomnosť a dlhodobo dobré vzťahy s režimom B. Asada v Sýrii by tieto strategické záujmy spojencov mali sťažiť alebo eliminovať.

Udalosti treba vidieť aj v širších súvislostiach. Po historicky iste dôležitom stretnutí na lodi pri pobreží Malty medzi M. Gorbačovom a R. Reaganom boli slovne načrtnuté podmienky o budúcej spolupráci oboch krajín a zrušenie vojenských proti sebe stojacich zoskupení. Následné  zmeny v RF  bez vlastných satelitov spojené s menom B. Jeľcina majúce za následok hospodársky i politický rozvrat krajiny, boli spojencami prijímané iste  s potešením.

Skutočnosť, že B. Jeľcin na konci svojich dní v Kremli pozval zo Sankt Peterburgu vtedy neznámeho V. Putina, môže naznačiť, že si uvedomil svoje omyly, ktoré mali za následok veľké zmeny v spoločenskom systéme a v ekonomike štátu. Iné vysvetlenie pre následníctvo V. Putina by bolo mimo reality.

Po čase sa začali prejavovať dôsledky jeho práce a rozhodnutí v RF. Od spôsobu volieb gubernátorov až k stíhaniu oligarchov neposlušných vláde  v Moskve .Vtedy začali spojenci  jeho konanie sledovať už opatrne a s nervozitou, ako snahu o návrat RF do pozície hráča vo svetovej politike, ktorého už v nej nechceli. Reakcia Moskvy sa prejavila aj  v tom, že všetky zahraničné agentúry a ich spolupracovníci museli od istého času dokladovať, ako sú financované, za aké služby. Nasledovali pokusy  vymaniť Kyjev spod vplyvu Moskvy i s dôsledkami až po snahu o autonómiu Donbasu a prinavrátenie územia Krymu spod nadvlády  Kyjevu. Ani časté návštevy čelných predstaviteľov vlády USA v Kyjeve nemohli ostať bez odozvy v Moskve.

Preto vojna v Sýrií je len časťou stratégie mariť snahu RF získať späť miesto, ktoré jej vždy patrilo v rozhodovaní vo svetovej politike. Aj preto vedľa seba teraz  sediaci ministri zahraničných vecí v Ženeve na konferencii o prímerí  sa opäť začali na seba usmievať. Len dokedy?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984