Slovo o (ne)príprave technických profesií

Počet zobrazení: 3641

Podobne ako teraz, keď adept o vysokoškolské štúdium alebo jeho rodičia pátrajú, či na škole, kam pošlú prihlášku, je stále obávaná matematika, v minulosti, tej predrevolučnej, to bola chémia. Aj preto, že popri elektrotechnike patrilo jej štúdium v bývalom Československu k najnáročnejším z technických disciplín. Dnes v podstate štúdium či vzdelávanie v chemických odboroch prakticky zaniklo, ako nepotrebné, zbytočné, čoho prejavom je i to, že záujemcov o jej vysokoškolské štúdium prijímajú bez skúšok, zatiaľ, našťastie, ešte s maturitným vysvedčením.

Potreba prípravy odborníkov chemikov zanikla, rovnako ako zanikla podstata slovenského chemického priemyslu rozvíjaná a budovaná v povojnových rokoch. V dôsledku toho zaniklo aj tých niekoľko stredných chemických priemyselných škôl a jediná chemická fakulta STU sa podľa reklamy orientuje na výchovu bádateľov paralelne s prírodovednými fakultami, kde sú ešte isté možnosti na uplatnenie jej absolventov. Ale to už nie sú tie odbory, ako boli: papier a celulóza, vlákna, hnojivá a agrochemikálie, plasty, výbušniny, petrochémia, potraviny, voda a prierezový odbor chemické inžinierstvo

Nás chemikov nebolo nikdy veľa, a preto sme sa poznali i po odbornej stránke na rôznych každoročných akciách organizovaných ČsVTS striedavo v Čechách a na Slovensku. Obsluha chemických zariadení a procesov z velínov, podobne ako v moderných elektrárňach, musela byť z celého (vtedajšieho) spektra profesií najvzdelanejšia. Práca v nebezpečnom prostredí si vyžadovala primeranú odbornú prípravu, opakovanú  previerku vedomostí, ale aj pravidelné zdravotné prehliadky a rehabilitáciu v zdravotníckych zariadeniach.

To je minulosť a pretože jednotlivé chemické firmy sú vo vlastníctve zahraničných majiteľov, nie sú potrební ani vývojoví pracovníci a pôvodné podniky prestali mať kombinátny rozvetvený výrobný program. Ostali v nich len niektoré výrobné prevádzky. Toľko na vrub chémie, ako sa o jej školstve píše stručne v reklame na podmienky vysokoškolského štúdia

V komerčnej prílohe denníka Pravda sú aj iné pozoruhodnosti, ktoré implicitne svedčia o problémoch a stave vysokého školstva ako takého. Sú to v princípe dve, ale rozhodujúce skutočnosti:-
– Priveľký počet rôzne nazývaných vysokých škôl na krajinu s počtom obyvateľov cca 5 mil.
– Príliš vysoký počet študijných odborov na jednotlivých školách s dôsledkami, že absolventi najmä s titulom Bc. alebo Mgr nemôžu nájsť uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali. Pracovných miest tejto odbornosti je na Slovensku tak málo, že by čakali 10 – 15 rokov, kým sa uvoľní presne miesto pre jeho profesiu.

Keď v opojení a naberaní skúseností asistenti či docenti z našich vysokých škôl na stážach a študijných pobytoch v USA zistili, že existujú pre nás vtedy neznáme študijné odbory, snažili sa po návrate úspešné výsledky zistení aplikovať doma, ak sa unúvali vrátiť. Ale USA sú štát s počtom obyvateľov nad 300 miliónov a ich školstvo pripravuje záujemcov pre podstatne väčší pracovný trh. A toto nik nebol odvážnym tvorcom nových študijných programov vysvetliť. A tak máme (ako kto) problémy, že stále chýbajú prostriedky na vzdelávanie, a tí, čo dokončia základné štúdium na vysokej škole, hľadajú prácu, až sa rozhodnú odísť do cudziny robiť to, čo neštudovali a všetci začínajú ako pomocníci v kuchyni pri umývaní nádob alebo ako chyžné a upratovačky. Preto nám chýbajú šikovní remeselníci a vznikol s tým nový pojem – duálne vyučovanie na školách podľa potrieb majiteľov súkromných firiem. Dokonca dovoľujú za odplatu využívať vlastné a nevyužívané plochy vo svojich firmách na ich výchovu, aby mal kto neskôr u nich robiť. Pekne premyslené, však?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984