Patálie s oslavami sviatkov (našich)

Národy a štáty majú svoje významné dni, ktoré slávia ako začiatok svojich národných dejín, svojej existencie, alebo oslavujú iné historicky významné udalosti a podľa toho sa k nim aj správajú, ctia, vyzdvihujú ich význam, alebo len tak odpočívajú, pretože sú to voľné dni.

Jedným takým sviatkom je deň sv. Patrika, národného svätca Írov, slávený 17. marca v Írsku. Prvý raz bol už slávený aj u nás, hlavne v Bratislave, keď magistrát dal vysvietiť dôležité budovy  zeleným svetlom. V budúcnosti to bude možno ešte lepšie aj s gajdošskou kapelou  a píšťalami priamo z tejto krajiny možno nám blízkej z hľadiska vysťahovalectva do USA.

Iný charakter osláv a pestovanú úctu k svojmu Dňu nezávislosti majú Američania. Každoročne 4. júla, v  deň pracovného voľna milióny Američanov vychádzajú do parkov a do prírody, aby s priateľmi oslávili nezávislosť na Veľkej Británii s hojnosťou zábavy, hier a pokrmov. Svoj vzťah k vlasti prejavujú vždy, keď sa hrá hymna. Vtedy Američan kladie pravú ruku na ľavú stranu hrudníka a stíchne.

Francúzi majú svoj národný deň 14. júla, keď bola v roku 1789 zničená pevnosť a väznica Bastilla. V tento deň sa každý rok sa koná slávnostná vojenská prehliadka na hlavnej triede Paríža Champs Elysées za prítomnosti prezidenta republiky

Naši susedia Poliaci sú skrze osobu p. Kisku a jeho goralskému pôvodu už  nám bližší ako Česi, čo prejavil ešte v zime nad Svrčinovcom srdečným objatím sa s p. Komorowským a tak sa patrí spomenúť, že 3. mája slávia Deň ústavy.

Naši južní susedia Maďari majú svoj slávny deň 15. marca a Rakúšania 26. októbra. Ten maďarský sviatok nejako korešponduje so 14. marcom, podobne ako u Rakúšanov 26. október, kedy si pripomínajú vznik svojho štátu, s českým sviatkom, kde si pripomínajú vznik svojho štátu. Škoda, že už bez nás. Dlho trvalo v ponovembrovom vedení štátu, aby 28. október bol vyhlásený aspoň za pamätný deň. Bol by si zaslúžil viac, aj keď je pravdou, že v roku 1918 sa  predstavitelia Slovenska prihlásili k spoločnému štátu až 30 októbra. Čo sa dá robiť, dátumy  nepustia.

Bolo by neokrôchanosťou zabudnúť, že o krátky čas sa v Moskve uskutočnia oslavy 70. výročia víťazstva nad fašizmom, kedy Červená armáda skončila boje v Berlíne. Predstavitelia štátov združených pod vedením USA a zaradených do EÚ i NATO odmietli účasť na oslavách víťazstva v Moskve s tým, že to nebudú oslavy, ale prehliadka najmodernejšej vojenskej techniky, ktorou má prezident V. Putin naháňať strach zúčastneným hlavám pozvaných štátov. Kto pamätá, vie, že i v časoch studenej vojny stávali na tribúne mauzólea vojenskí predstavitelia západných mocností a veľmi pozorne fotografovali všetko, čo vozili pred ich očami vojenské pluky a raketové vojsko. O davy jasajúcich Moskovčanov už záujem nebol. Hlavné je všetko a správne vysvetliť, že je to o Kryme a Donecku.

Ale my, tichá väčšina národa, sa potácame v nejednotnom výklade našich dejinných udalostí, ktoré by popri cirkevných mali byť tiež v strede pozornosti krajiny. Deň víťazstva, teda 9. máj  ktorý bol pokladaný aj za náš sviatok, pretože v SNP sme sa prihlásili bojom  k víťazným mocnostiam nad fašizmom, sa v réžii kňaza A. Srholca bude sláviť len ako pochôdzka po cintorínoch padlých vojakov, ktorí spočívajú v  našej zemi. Budú možno kytice i hudba, no bez slov o tých, čo svojimi životmi vykúpili naše životy v uplynulých rokoch bez vojny. A slová, ak budú, budú veľmi podobné tým, ktoré odzneli v prejave p. Kisku na oslavách 70. výročia SNP v B. Bystrici. Také univerzálne.

Dlho doznievajú v mnohých hlavách predstaviteľov i súčasných politických strán  myšlienky, že začiatok slovenskej štátnosti treba spojiť so 14. marcom, čomu nasvedčujú každoročné zhromaždenia pred Grassalkovičovským palácom i s heslami a pochodom k symbolickému hrobu Dr. J. Tisu. A názor, historikov Vnuka a Ďuricu z Ríma, že SNP bol židoboľševický puč a oklamaný národ povstal proti svojej vláde,  čo nemá obdobu v Európe, nebol doteraz nikým zo známych politikov stredopravých strán odsúdený, ale len posunutý do odborných diskusií odborníkov.

Po roku 1993 začali vtedajší poslanci NR SR hľadať novú identitu Slovenska a k nej nový, originálny štátny sviatok. Preto ním je 1. január, deň vyhlásenia samostatnosti, ale ten deň je i Novým rokom, dňom nástupu do nového kalendárneho roka. Navyše je v posledných rokoch spájaný aj s veľkým cirkevným sviatkom, Dňom sviatosti Bohorodičky Panny Márie. Tým je i  tento deň silne zriedeným a málo  jedinečným sviatkom, no hlavne, že bol vždy  dňom pracovného pokoja, čím sa blíži k štátnym sviatkom vo svete. Je ešte Deň ústavy pripadajúci na 1. september, no to je pár dní  po 29. auguste a tak sa i jeho zmysel akosi stráca...

Oslava hlavného štátneho sviatku by mala byť len jedna, no naša reprezentácia sa nevedela za uplynulé roky zhodnúť na tom  jednom dni.