Nielen fašizmus plodí násilie

Počet zobrazení: 2940

V prvom rade si treba priznať, že Marian Kotleba sa stal županom v BB kraji z vôle ľudu. Ak si ctíme zákony a demokraciu, musíme rešpektovať výsledky volieb, či sa to niekomu páči alebo nie. Slobodné a demokratické voľby sú totiž najvyšším výdobytkom civilizácie a keďže všetko prebehlo podľa platných zákonov, nemožno ich spochybňovať. Niet zákona, ktorý by mu zabránil v tejto chvíli zasadnúť do županského kresla. Môžeme sa iba s otvorenými ústami čudovať tomu, ako je možné, že tento mladý muž s fúzikmi získal toľko hlasov v srdci Slovenska a odstavil na vedľajšiu koľaj takých vychýrených a známych  politikov, ako je pán Maňka alebo pán Kaník. Žiaľbohu, ani v politike nie je o podobné prekvapenia núdza.

Nedá však si nevšimnúť, aký obrovský rozruch toto prekvapenie vyvolalo v médiách a vo verejnosti. Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí a píše o možnom nástupe fašizmu a o násilí, ktoré fašizmus už splodil a  môže znova oživiť, ak ho nebudeme dusiť už v jeho zárodkoch. Nepodceňujem takéto nebezpečenstvo, no kladiem si otázku: Ako je možné, že aj vo vyspelej demokratickej spoločnosti sa násilie stalo súčasťou nášho každodenného života?  Bolo tu ešte pred Kotlebom, hoci sme tu už mali toľko všelijakých vlád a demokraticky zvolených koalícií. Toto násilie je síce iné, aké plodí fašizmus, no je každodenné. Niet dňa, aby niekde neprepadol, nezbil, neokradol, nezmrzačil alebo surovo nezavraždil človeka, nejaký cigánsky, biely alebo polobiely asociál. Všimnite si prosím, že sa snažím vyjadrovať tak, aby som nikoho nepodnecoval k nenávisti, ani k hanobeniu národa a rasy.

Násilie a kriminalita sú ako živelná pohroma. Keď sa však rieka vyleje z koryta a začne ohrozovať život a majetok ľudí, vtedy začnú platiť prísnejšie zákony. Ak sa ani vtedy niekto nedokáže vpratať do svojej kože, nastupujú prísnejšie tresty. Nikto vtedy nedostáva nálepku, že je rasista. To iba teraz sa takýmito hanlivými nálepkami označujú ľudia, ktorí sa ozvú, ak im nejaký gauner alebo skupina gaunerov kazí radosť zo života. Už aj dôležití hodnostári vo Francii, Anglii... pochopili, že sa to  nedá donekonečna riešiť v rukavičkách, iba našinci sa hrajú na veľkých humanistov. Takéto nálepkovanie sa mi nepáči. Hlavne nie vtedy, ak začne násilie nadobúdať obrovské rozmery, keď starí ľudia sa obávajú vyjsť na ulicu aj za bieleho dňa, keď učiteľ sa bojí svojho žiaka, keď sa nemôžete večer poprechádzať bezpečne po uliciach svojho mesta, v pokoji si vypiť pivo alebo pohár vína, pomodliť sa v kostole... aby ste nenarazili na nejakého násilníka alebo skupinu násilníkov. A demokracia, táto stará stvora, sa iba prizerá, akoby jej bolo jedno, čo deje. Stačí jej, že ju obdivujeme a velebíme.

Za komunistov sa podobnej kriminalite vravievalo, že je to pozostatok alebo prežitok minulosti. Je to pojem so širokým chrbtom, za ktorý sa zmestili aj vlastné neúspechy. Zdá sa, že podobnú rétoriku počuť aj v týchto dňoch. Vyhovárame sa na rasistov, fašistov , komunistov, namiesto toho, aby sme si priznali, že toto  násilie v týchto rozmeroch splodila už ponovembrová spoločnosť. Aj Kotleba je jej súčasťou. Jeho voličmi sú zúfalí ľudia, ktorých ponovembrové inštitúcie nechali napospas grázlom. Nie sú to fašisti, ani prívrženci fašizmu, sú to ľudia, ktorí chcú, aby si každý, bohatý alebo chudobný človek, ctil a dodržiaval zákony a normy spolužitia. Pravdou je, že Kotleba toto  neporieši, no som zvedavý na to, ako bude postupovať v najbližších dňoch naša politická elita. Kto vie, možno práve Kotleba bude vítanou postavou, aby sme v súboji s ním odviedli pozornosť verejnosti iným smerom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984