Netradične k dušičkám

A zasa raz kulminuje... Ten pocit ničím nezaslúženej nadradenosti. Hlavné mesto verzus zvyšok krajiny, väčšie mesto vs. menšie, menšie mesto proti dedine. Sú toho plné facebooky a internety.

Čítam, smejem sa a plačem zároveň. Že v Bratislave panuje pohoda, lebo Blaváci sú preč. Nejeden z tých, ktorého rodičia či starí rodičia sa len nedávno, merané časom dejín, prisťahovali do nového mesta, zavzdychá, aby to tak ostalo nastálo, iný je za okamžité stavanie zátarás, kým sú paraziti preč. Smutnovtipné je to, že je navlas rovnaká atmosféra na „vidieku“, teda v Trnave, Žiline, BB, Komárne, ale aj v Prešove a Košiciach. Rodáci mi hlásia neskutočný pokoj. Žiadne zápchy na cestách, minimum ľudí v uliciach. Pri pobočkách a zastúpeniach firiem s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Bratislave, no aj inde, sú zrazu voľné parkovacie miesta. Cezpoľní, čo sa len hrajú na múdrych a berú pracovné miesta starousadlíkom, sú opäť na chvíľu mimo obzor.

Áno, všetky tzv. spádové centrá regiónov, krajské mestá zažívajú úplne rovnakú situáciu ako to hlavné. Aj vo Viedni, Prahe a Budapešti vraj rapídne ubudlo občanov SR. Miestni sa tomu, samozrejme, tešia. Problém je kúpiť si letenku z USA, VB či Írska na Slovensko, nielen na poslednú chvíľu. Aj tam vládne radosť, že imigranti z východu Európy aspoň dočasne odchádzajú.

Záverom. Týmto pozdravujem všetkých zakomplexovaných, čo riešia ľudí pracujúcich mimo svojho rodiska. Áno, táto malosť a úbohosť má globálny charakter. A teraz v pokoji spomínajme na našich blízkych, čo už nie sú medzi nami. Amen!

Status na FB, 31. 10. 2016, titulok Slovo