Nenávisť normálnou formou bytia?

Počet zobrazení: 4798

Priznám sa, že svet okolo nás sa stáva pre mňa nezrozumiteľným. Ako keby sa nenávisť stala normálnou formou bytia a zlo získalo novú podobu, nový vzhľad. Udalosti sprevádzané prejavmi slušnosti a pravých ľudských citov ako vďačnosť, láskavosť,  ktoré robia naše dni lepšími, krajšími a pohodovými, sú zväčša neatraktívnymi, „nezáživnými“, málo vzrušujúcimi pre zaujatie pozornosti „bežného“ či väčšinového príjemcu správ súčasnosti.  Odkedy si človek uvedomuje seba samého, podľa mňa ho sprevádza istá forma nenávisti, resp. závisti, pretože už len tým, že máme rozdielnu fyziognómiu a temperament, niektorí jedinci vzbudzujú závisť okolia. Ak do toho primiešame žiarlivosť, spektrum prejavov nenávisti sa ešte rozširuje.

V politickej rovine to kedysi bolo pre panovnícke rody jednoduchšie, lebo sa žezlo dedilo, v nižších etážach politiky sa, samozrejme, intrigovalo a málokedy mali občania krajiny šťastie, že im vládol človek s charizmou a prirodzeným rešpektom. A ak sa to náhodou stalo, vždy sa našlo veľa protivníkov, ktorí sa usilovali panovania ho zbaviť. A tiež využívali nenávisť opozičného tábora. V dnešnej dobe je nenávisť tak hlboko zakorenená v jednotlivých politikoch voči svojim súperom, či v parlamente alebo vo vláde, že by som bol najradšej, aby do krvi znepriatelené tábory alebo osoby nemali možnosť do ďalekej budúcnosti prenášať nevraživosť a tak vnášať napätie do osobnosti občanov.

Ako proti nej bojovať? Otázka praktická, odpovedí mám viacero. Malo by sa už prestať bojovať. Smiešne bolo voľakedy, že sa „bojovalo za mier“ – protirečivé pojmy sa dali dokopy. Možno iný volebný systém, iné masmédiá?  Alebo jednoducho čakať? Čiže uvidí sa, či bude teraz mladá generácia ochotná strpieť to, čo naša generácia zanechá. Ak nie, tak si uprace. No problém spočíva v tom, že je vychovávaná k pasivite a individualizmu, globálnemu nazeraniu na svet, nekultúrnosti (zvanej multikultúrnosť), k neúcte k vlastnej komunite a dejinám.  Spoločnosť netvorí komunitu, ale súčet jednotlivcov. Nenávisť je jednoduchým produktom záhaľky: je to závisť voči tým, čo niečo vedia a chcú robiť. Možno práca, rodina, komunita – niet čas ani priestor na nenávisť a zlobu. Nie je to ucelený vzor, ale treba si z toho vziať príklad. 

Obávam sa však, že je to ako s nebezpečným vírusom. Určitý čas prežíva v latentnej forme, ale skôr či neskôr sa zmutovaný opäť objaví a útočí na imunitný systém našej krajiny. Jedinou ochranou je pravidelná vakcinácia a vývoj nových vakcín. Myslím si, že nás nezachráni nenávisť ani politici, ale hlavne láska. Láska aj tak nepozná hranice ani pravidlá. Preto je taká ťažká aj krásna zároveň.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984