Naspäť cesta nemožná?

Patrím ku generácii, ktorá nemusela povinne čítať, pretože čítala. Boli knižnice, lacné knihy a bolo i rádio, ktoré  sme počúvali s čítaním na pokračovanie i rozprávkami na dobrú noc. A do čítania sme boli navádzaní učiteľmi, ich rozprávaním, čo sa im páčil, čo čítali.

Doba sa nepredstaviteľne zmenila, pribudli mnohé moderné prostriedky prenosu zvuku i obrazu a všetky sa usilujú o poslucháčov a divákov, pretože od nich, ich počtu sa odvíja cena za reklamu, ktorá ich dobre živí. Veď keby nie, zanikli by a dnes by už nekadili do éteru. Preto i knižky musia držať  krok s celkovou  tendenciou na mediálnom trhu. Myslí si niekto, že bez slovníka autorov by bola knižka vyšla a dostala sa medzi povinné?

Nový minister školstva a „národnej osvety“ musí uspokojivo riešiť sťažnosť riaditeľov katolíckych škôl o nevhodnosti knižky P. Pišťanka a D. Taragela a žiadosť, aby bola vyradená zo zoznamu povinného čítania pre vulgarizmy. Ako sa patrí na naše zvyklosti, vymenoval odbornú komisiu. Odborníci, ako býva zvykom, sú rozpoltení. Komisia mu má pomôcť, aby rozhodol múdro a spravodlivo. Obrancovia tejto knižky medzi povinnými hovoria a argumentujú tým, že za socializmu sa tak mrzko hovorilo a hlavne  konalo (sexovalo) exemplárne, preto by nebolo správne na tie časy zabúdať.

Bývam neďaleko katolíckej školy, ktorá združuje všetky stupne, od základnej až po gymnázium. Stáva sa mi, že pri ceste sa nechtiac zamiešam medzi žiakov nižších ročníkov idúcich z tejto školy a rovnako nechtiac si musím vypočuť slová z ich slovníka. Ich rodičia dali svoje deti práve do tejto školy na naliehanie miestneho farára, pretože sú tam i deti z okolia a ony, deti a žiaci, takto... neslušne a verejne. Ľudia vo veku ich rodičov a tiež na chodníku to počujú a mlčia, možno sú už zvyknutí  na tento slovník a nevadí im. Veď doba sa zostrila.