NIČ!!!
utorok 13. máj 2014Peter Zajac-Vanka: ...už ich nepotrebujú, Andrej, majú naše duše.... (poznámka: Peniaze nepotrebujú ľudí). Veľmi pekne ďakujem Peter za prihrávku.
Máš pravdu Peter, peniaze ovládli maše duše, ovládli naše myslenie a tak My všetci si myslíme, že rozumieme peniazom a ovládame ich. Ide o najväčší omyl ľudstva. My peniazom absolútne nerozumieme, nerozumel im ani Marx a nerozumejú im ani ekonomické celebrity dneška vrátane ich združení vo SB a MMF.
S peniazmi je to rovnako ako s „marxizmom“, všetci sme sa ho učili, všetci sme sa dušovali, že ho ovládame a nerozumeli mu ani najväčší prominenti „marxizmu“ na ASV pri ÚV-KSSZ Abalkin a spol. Ak by boli rozumeli Marxovi nemohli sa aktívne podieľať na likvidácii socializmu. Nuž a tak asi najväčším marxistom našej doby ostal až do svojej smrti Vasiľ Biľak, ktorý mu absolútne nerozumel ale dogmatický veril.
Prvým človekom ktorý Marxovi nerozumel ale veril, bol jeho partner Engels. Ak by bol rozumel Marxovi nikdy by nebol dokončil „Kapitál“, ale bol by ho nechal ako nedokončené dielo. Jeho dokončením spôsobil, že Kapitál sa stal po Biblii druhým naj publikovanejším „NIČ“ na svete a zamotal takto myslenie ľudstva.
Nuž a takým „NIČ“ sú aj peniaze, ktoré z ničoho nič stvoril človek v staroveku. Ešte donedávna toto „NIČ“ potrebovalo človeka, na ktorého práci mohlo parazitovať a množiť sa. Dnes už „NIČ“ človeka nepotrebuje, je schopné samo rozmnožovania a stalo sa najproduktívnejším perpetuum mobile na svete. V 70 tich rokoch „NIČ“ prekonalo „ľudskú príťažlivosť“ a tak sa môže množiť bez obtiaži po exponenciálnej krivke.
V čom je problém?
Nakoľko „NIČ“ už nepotrebuje človeka, tak sa snaží na „NIČ“, teda na svoj obraz premeniť aj človeka.
Človek sa stal jeho konkurentom a zaberá mu priestor. Človek chce mzdu, chce dôchodky, chce mzdy na celospoločenské služby a potom na samo rozmnožovanie „NIČ“ zostáva menej priestoru.
Klasickým príkladom tejto stratégie „NIČ“-oho, je II. Dôchodkový pilier a „uťahovanie opaskov“ už viac ako 20 rokov. Ak za socializmu bol prebytok peňazí a nedostatok ľudí tak dnes je tomu naopak. V minulosti, keď „NIČ“ bolo v kríze tak ľudia boli nútený sypať obilie do mora, dnes sa organizovaním nepokojov blokujú prírodné zdroje a cesty k ním (Líbya, Irak, Irán, Ukrajina, Venezuela a pod.) . „NIČ“ nám vládne z roka na rok rafinovanejšie, krutejšie a krutejšie.
Spamätá sa človek konečne, alebo umožní „NIČ“-omu dosiahnuť dokonalosť, teda „NIČ bez ničoho“ a teda aj bez človeka, a života schopnej prírody?!!!
Viac od autora
Komentáre
Veľmi rozhodne nesúhlasím, Andrej Sablič
Keď už polemika so mnou, tak dobre:
1. Bez poznania analýzy kapitálu tak ako to urobil práve Karl Marx, by ste ani nemali potuchy, čo vás to kvári a prečo vás to kvári. Boli by ste šťastní, že sem-tam počas svojho života predáte svoju prácu a dostanete za ňu výplatu a inak po celý život iba čakáte v rade rezervnej armády pracovných síl. Nebudeme tu predsa rozoberať, čo znamená pojem "kapitál", čo znamená "nadhodnota", čo znamená vzorec "P - T - P" a "P - P´" pričom sú to všetko zákaldné ekonomické zákonitosti kapitalizmu, teda kapitalistického výrobného spôsobu, pri ktorom "súkromný majetok" vložený do výroby musí byť "odmenený" ziskom a práca je nakupovaná a predávaná, čím sa práve v diele Kapitál odhalilo, že sú tu dva pojmy spojené do jedného procesu, pričom postavenie práce je absolútne nerovnoprávne.
2. Andrej, Váš nihilizmus tým, že je zameraný práve proti ekonomickej vede a marxizmu zvlášť, vás ideologicky posúva práve na ten extrém, v ktorom sa z opačného brehu stretávate s extrémnym pravičiarstvom.
3. Odporúčam Vám iného makroekonóma k polemizovaniu, nájdete to na kandidátke do Europarlamentu za KSS ako nezávislého, ja som len obyčajný ekonomický praktik.
Som rád, že som Vás nahneval a preto prijímam hodenú rukavicu. Na diskusiu potrebujem „obyčajného ekonomického praktika“ a preto verím, že mi neuhnete.
K 2 a 3: Makroekonómiu neuznávam pretože je to ničotná veda o „NIČ“om. Makroekonómia to je praktický nihilizmus, teda viera v peniaze bez reálnej protihodnoty – viera v „NIČ“!!!
Ja som tak ako Vy praktický ekonóm ktorý verí len tomu čo existuje a tým sa zaoberá nie makroekonómia ale mikroekonómia. Naviac makroekonómiu považujem za zbraň hromadného ničenia.
Ja neodmietam ekonómiu ako celok, ale jej ovládací prvok makroekonómiu. Mojou snahou je poctivú mikroekonómiu (vnútropodnikové účtovníctvo, teda exaktnú časť ekonómie) aplikovať na celosvetový ekonomický priestor.
Podobné myslenie predstavil veľmi elegantne Dávid Bohm: °°Chápanie planéty Zem ako jedného celku, jedného organizmu, realita jednej globálnej ekonomiky a jednej globálnej svetovej civilizácie dáva možnosť vrátiť pôvodný význam ekonómii avšak na báze holistickej paradigmy. Globálna svetová ekonomika by potom mala byť chápaná, ako jeden celok, ako jedno hospodárstvo, a ekonómia ako veda sa môže zaoberať fungovaním tohoto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami. Zem potom môžeme chápať ako svoj dom a ako k svojmu domu sa potom budeme k zemi správať. °°
K 1: Pokiaľ sa týka Marxa tak nerobme z neho boha. Bol to vedec ktorého vedecká práca zmenila tento svet. Dal ľudstvu návod ako odstrániť kapitalizmus a nahradiť ho socializmom, spoločenskou formáciou bez exponenciálneho nárastu ekonomickej nespravodlivosti. Treba však povedať aj to, že nie všetko čo napísal bola veda. Nuž a Kapitál nie je veda!!! V Kapitále Marx sa snaží vyriešiť problém „Tovar = cena = hieroglyf (kategória)“. Skutočne prejavil obrovskú snahu tento problém vyriešiť avšak dostal sa do slepej uličky a preto Kapitál nedokončil!!! Ak by sa mu to bolo podarilo, tak by sme boli pravdepodobne budovali komunizmus a nie socializmus.
Marx ma naučil vidieť svet ináč ako ho vidí 99,9 % ľudí a preto si ho cením možno viac ako „naj-kovanejší“ marxisti.
Vážení páni, prosím za prepáčenie, že vstupujem do vašej rozpravy, ja neekonóm. Beriem ekonomiku za základ väzieb v ľudskej spoločnosti a určujúcu z hľadiska diania v nej a politiku ako jej nadstavbu, ktorá cez legislatívu ako spätnú väzbu vytvára riadiaci systém spoločnosti. Mám za to, že moja poznámka súvisí práve s ekonomickými termínami makro a mikro.Vaša terminológia mi však pripadá niekedy až príliš intelektuálna, či zložitá, pričom pre používané termíny v takom podaní nemusí byť rovnaký názor. V tom prípade je dobré aspoň stručne si definovať pojem, aby bolo jasné o čom sa hovorí. Ale nie o tom chcem, napokon vám je to možno jasné. Však k veci.
V poslednej dobe politici, predstavitelia legislatívy, či na úrovni EU, aj naši včítane premiera p. Fica sa vyjadrujú o úspešnom prekonaní krízy, o raste spoločenskéjho produktu, zadĺženosti atď. To všetko ako v rámci makro ekonomiky. A vyznieva to, že by sme ich mali chváliť ako to dobre robia. Pritom, aspoň v rámci Slovenska, som nezaregistroval nič také čo som v úvode uviedol ako riadiaci systém - legislatívne opatrenia, ktoré by mali riešiť problémy v ekonomike. Tak že, z hľadiska makro ekonomiky môžme ozaj hovoriť, že sme krízu prekonali ?
Tým nechcem povedať, že sa vláda nesnaží, tie opatrenia, ktorými poukazuje na svoju blahodárnu činnosť mi pripadajú skôr do oblasti mikro ekonómie, teda životného postavenia obyvateľstva. Efekt je však minimálny. Vykazuje sa níženie počtu nezamestnaných, pritom však nie je štatistika koľko Slovákov odišlo za prácou do zahraničia. Ukončením každého školského roku sa registruje nárast nezamestnaných mladých ľudí, pričom sa opakovane hovorí problémoch školstva z hľadiska príprav týchto ľudí pre prax s dlhodiobým riešením tohto problému na niekoľko rokov. Každoročne narastá počet rodín žijúcich na hranici biedy, obyvateľstvo je zaťažené desiatkami tisíc exekučných konaní. K tomu všetkému permanentný nárast cien. To všetko nemôže zvyšovať kúpischopnosť obyvateľstva, ale naopak. Prepokladám páni, že napriek uznávaniu či nie makro ekonomiky, ak si ju zadefinujeme ako bilanciu HDP, že budete súhlasiť s interaciu do nej mikro ekonomikou. No a pri takomto trende sa nastoluje znovu otázka : je kríza prekonaná ?
No a to nie je len Slovensko - o koľko sa zmenšila nezamestnanosť v Španielsku, Grécko je nadšené, že by malo tento rok zaznamenať prebytok pričom nezamestnanosť Grecka prekročila nové maximum 28 % atď.
A ak som správne pochopil termín pána Sablič - NIČ , že nič sa nerobí pre občana, pre radového človeka tak súhlasím.
Ako autor srdečne Vás vítam v tejto diskusii a budem rád ak sa jej zúčastnia aj iný „ne-ekonómovia“. Pôvodná ekonómia bola totiž náukou o hospodárení v domácnosti s čím už ta dnešná nemá nič spoločné. Fakt, že občan SR spotrebuje dnes o 100 kg potravín menej ako pred 25 rokmi to mikro ani makro ekonómiu nezaujíma!!! Moja snaha je aby ekonómia sa vrátila k človeku a rodine, a aby tieto prvky tvorili základ ekonómie. Nuž a k tomu potrebujem aby mojím ekonomickým názorom rozumel radový občan a začal bojovať o svoje právo „pod slnkom“.
I na základe povedaného potvrdzujem pravdivosť Vašej poslednej vety.
Pokiaľ sa týka krízy túto treba chápať z pohľadu občana už ako agóniu nie ako krízu. Za 25 rokov nebol rok aby sme si „neuťahovali opasky“. Krízu malo „NIČ“ pretože do trezorov kde sa uskladňuje „NIČ“ „ekonómia“ už nestačila držať tempo uskladňovania „NIČ“oho.
Apropo, Grécko a spol., ak by sme boli k ním poslali na rekreáciu 100 tisíc rekreantov tak by sme im boli pomohli. My sme im však poslali „NIČ“, aby sa ešte viac zadlžili, vyhodili na ulicu viac ľudí a skresali dôchodky.