„My všetci“

K napísaniu tohto blogu ma vyprovokovalo prevážme diametrálne odlišné hodnotenia mojich názorov na tomto webe (5 versus 1) ktoré protirečí môjmu „my všetci“.

Nadväzujúc na predchádzajúci blog TU, tak ako „0,16“ členov spoločnosti spája v jeden celok napriek tomu, že sú to konkurenti ekonomický mechanizmus tak spája tento mechanizmus aj celú spoločnosť a preto „my všetci“ tvoríme ekonomický jednoliaty celok. Naviac „my všetci“ ho ekonomický aj denno denne podporujeme a schvaľujeme. Schválenie ceny pri kúpe a predaji je naším absolútne slobodným rozhodnutím a vlastne odovzdaním nášho „áno“ tomuto mechanizmu. Pozor! slobodným rovnako ako bolo konanie každého človeka na divokom západe!!! Z ekonomického hľadiska sa nejedná o civilizovanú spoločnosť, teda o ekonomickú demokraciu, pretože pri kúpe a predaji (ekonomickom mikro suboji) neasistuje zástupca spoločnosti (sudca či rozhodca) ktorý by posúdil všetky „pre a proti“ a cenu schválil. Toľko o našej jednote.

Čím sa ale od seba líšime?

Prvá skupina: Existuje obrovská masa ľudí ktorí neveria v rozprávky, dobré vily a duchov, pretože sú nútení žiť z „ruky do úst“ a teda veria len a len v reálne hodnoty.

Druhá skupina: „Fantazmagorici“, ľudia ktorí vymýšľajú rozprávky o dobrých vílach, škriatkoch a pod. ktorí vraj pracujú v a.s., s.r.o., bankách a pod. dňom i nocou a tvoria „pridanú hodnotu“ za ktorú potom tieto virtuálne spoločnosti si do ceny produkcie, či služby účtujú zisky (virtuálne bubliny) ktoré nemajú žiaden reálny základ a preto pri konečnom zúčtovaní na TRHu znehodnocujú reálne hodnoty.

Tretia skupina: Ekonómovia a blázni ktorí týmto rozprávkam veria a presviedčajú spoločnosť, že realita a virtuálny svet okolo nej tvoria jednotný celok a preto zisk je vraj objektívnou realitou. Žiaľ iný názor zatiaľ neexistuje a tak "my všetci" nemáme inú možnosť ako podľa neho "slobodne" konať.

Cesta z tohto celosvetového marazmu je len v prechode od ekonomickej slobody k ekonomickej demokracii. Je len na každom z nás kto bude vyznávať ekonomickú slobodu (ekonomický barbarizmus) a kto hľadať cestu k ekonomický civilizovanej spoločnosti.