Reklama

Možný posun k multipolárnemu svetu

Počet zobrazení: 3069

Podnikateľ a politológ z mesta Šanghaj Eric X. Li napísal článok nazvaný „Koniec globalizmu“, uverejnený v najnovšom čísle Foreign Affairs. Zaslúži si pozornosť už len preto, lebo  Egon Bondy svojho času predvídal kondomínium USA a Číny, ktoré do určitej miery rešpektuje multipolárne usporiadanie sveta. Výsledok amerických volieb autor nepovažuje za náhodu, ale vyvrcholenie štrukturálnych zmien v americkej spoločnosti. Tieto zmeny elity príliš dlho ignorovali. Výsledkom volieb bude  zmena kurzu vedeného od deväťdesiatych rokov. Táto zmena bude výsledkom určitých tlakov a nedá sa jednoznačne predpovedať. Podľa môjho názoru v tomto texte ide o relevantnú hypotézu.

Argumentácia

Globalizácia sa začala celkom nevinne v sedemdesiatych rokoch ako prepojenie obchodu, investícií, cestovania a informácií. Po konci studenej vojny bola infikovaná ideológiou – globalizmom. Dnes sa  globalizácia a globalizmus nedajú rozlíšiť. Globalizmus založený na neoliberálnej doktríne Washingtonského konsenzu začal za éry prezidenta B.Clintona a pokračoval za pôsobenia G.W.Busha a B.Obamu. Národné hranice mali zmiznúť, svet sa mal pohybovať smerom k akceptovaniu jednotných pravidiel a štandardov v rámci ekonomiky, politiky a medzinárodných vzťahov. Kultúrne rozdiely mali ustúpiť univerzálnym hodnotám, nastoliť volenú demokraciu a trhový kapitalizmus v celosvetovom meradle. Presadiť to mali USA svojou tvrdou a mäkkou silou. Neokonzervatívci zatiahli USA do vojny v Afganistane a Iraku. Ukázalo sa, že globalizmus bol Trójskym koňom.

Západ mal najväčší prospech z globalizmu, ale moc  sústredili v rukách vlastníci kapitálu, čo poškodilo početnú strednú triedu. V USA zmizol priemysel a infraštruktúra, zhoršil sa vzdelávací systém a spoločenská zmluva prestala platiť, lebo elity budovali impérium na úkor národa. Zdanlivo nezastaviteľná globalizácia skolabovala pod váhou vlastnej spupnosti.

To isté sa stalo v Európe. Bruselskí technokrati spätí s národnými kapitalistami zaviedli jednotný súbor štandardov bez ohľadu na záujmy ľudí, pričom nezamestnanosť mladých ľudí v niektorých krajinách dosiahla 50%. Recesia 2008, kríza eurozóny, pozastavené obchodné dohody, eskalácia konfliktu medzi Ruskom a Západom, voľby v podobe vzbury voči európskym politickým elitám a Brexit nasvedčujú, že globalizácia stratila dych; jej oponenti pritom vyhrali prístup do Bieleho domu. Globalistické elity boli zvrhnuté tou istou volebnou urnou, ktorú používali na upevnenie svojho postavenia.

Čína na rozdiel od Ruska zatiaľ nedeklarovala svoj postoj k americkým voľbám.  Ak Trump spochybnil TPP, samozrejme je to na prospech Číne rovnako ako jeho antiintervencionistická zahraničná politika.  Číňania môžu najviac získať, ale aj najviac stratiť. Čína zbavila 600 miliónov ľudí biedy, posilnila systém jednej strany a otvorila svoje trhy v súlade s vlastnými záujmami. Geopolitickému konfliktu medzi USA a Čínou je možné sa vyhnúť, ak prevážia spoločné záujmy. Predstavy USA a Číny sú kompatibilné. Fungujúci medzinárodný systém by mali vytvoriť silné suverénne národné štáty (nations).  Kultúra bude mať  primát  vo vzťahu k unifikujúcim pravidlám. Multinacionálne inštitúcie nebudú potláčať bilaterálne dohody, ktoré môžu byť efektívnejšie. (Obamova TPP mala vynútiť jednotné pravidlá bez ohľadu odlišný stupeň vývoja národov.) Čína by mohla podporiť iniciatívu na prebudovanie americkej chátrajúcej infraštruktúry a umožniť USA vstup do Ázijskej investičnej banky pre infraštruktúru (AIIB).

USA by mohli skorigovať svoj „imperiálny presah“ (imperial overreach - P.Kennedy). Reprezentujú 5% svetovej populácie a 20% HDP, ale 40% nákladov na zbrojenie. Trumpa obviňujú z izolacionizmu, lenže sú rôzne spôsoby, ako USA môžu zasahovať do diania vo svete medzi diktátom a úplnou nezaangažovanosťou. USA potrebujú orientáciu na  vlastnú prestavbu (rebuilding). Od Číny sa očakáva, že bude rešpektovať prvenstvo USA vo svetovom poriadku a  americké národné záujmy. Nový svetový poriadok bude rešpektovať diverzitu medzi národmi, štátnu suverenitu a kultúrnu identitu.

Globalizácia bude pokračovať v pôvodnom zmysle slova, efektívne globálne vládnutie je potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Ale nebude sa zakladať na globalizme, treba sa zbaviť ideologických mantinelov dvadsiateho storočia vrátane fikcie o konci dejín. Iba silné národné štáty dokážu  kooperovať tak, že v prípade potreby ustúpia zo svojej suverenity v prospech svetového poriadku. V rámci geopolitiky je spoločným záujmom čeliť najväčšej hrozbe svetovému mieru zo strany neštátnych aktérov, t.j. medzinárodného terorizmu. Článok cituje prejav novozvoleného prezidenta D.Trumpa o zahraničnej politike z apríla t.r.: želáme si žiť v mieri a priateľstve s Ruskom a Čínou; máme síce vážne nezhody, ale nemusíme byť nepriateľmi; môžeme nájsť spoločný menovateľ na základe zdieľaných záujmov. Čína by sa spolu s USA mohla podieľať na novej budúcnosti bez toho, aby sa snažila nahradiť USA v postavení dominantnej svetovej mocnosti. Obe krajiny majú dostatok múdrosti a pragmatizmu, aby dokázali formulovať nový konsenzus globálneho vládnutia v mene stabilnejšieho sveta. Z uvedeného vyplýva záver: Globalizmus spáchal samovraždu, zrodil sa nový svetový poriadok.

Komentár ku komentáru:

Z jedného článku, hoci v mienkotvornom periodiku, nemožno robiť ďalekosiahle  závery. Ústup od doktríny neoliberalizmu k flexibilnejšiemu postoju nepochybne akceptuje časť elity („oligarchov“). Pod spupnosťou globálnej elity sa rozumie, že chceli zaviesť globalizmus príliš rýchlo a agresívne, čo vyvolalo masívny odpor. Nový kartel elít pripomína hypotézu marxistického teoretika K. Kautského o „ultraimperializme“ v tom zmysle, že imperiálne elity sa dohodnú namiesto toho, aby bojovali proti sebe (Lenin pred storočím vojnu medzi imperialistami považoval za nevyhnutnú, preto difamoval Kautského). Prioritou podľa môjho názoru je vyhnúť sa svetovej vojne, nie vzývať revolúciu.  Kiež by tento teoretický spor vyhral Kautsky...

Redukovať volebné víťazstvo D. Trumpa na triumf populizmu je krátkozraké. Pred časom som pripomenul staršiu tézu Z. Brzezinského o Amerike ako „technologickom laboratóriu sveta“, že platí aj v politickom zmysle a naznačil, že by odtiaľ mohli prísť v budúcnosti nové  podnety na transformáciu kapitalizmu. Zdá sa, že časť elity Davosu, ako predpokladá D. Rottkopf (Supertřída) sa chce vyhnúť radikalizmu pri presadzovaní neoliberálnej utópie s fatalistickými dôsledkami.

Samozrejme, ide o reformy, ktoré majú zachovať podstatu systému a mali by  oddialiť revolučnú transformáciu. Avšak ani pre utópie neplatí, že existuje iba jedna alternatíva. Inou alternatívou bol socialistický program B. Sandersa, ktorý sa nepresadil, ale bol úspešne nastolený a môže sa revitalizovať v budúcnosti.

Priemer: 4.4 (8 hlasov)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy