Milujeme Slovensko -1 ?
piatok 20. september 2013Skončili sa prázdniny, horúčavy a deti nastúpili do školy. Dovolenku sme strávili spoločne v neďalekom zahraničí. Žiadne slovensko – americké televízie, rádiá . Našli sme si čas na spoločné prechádzky a rozhovory. Dokonca sme si po večeroch zaspievali aj slovenské pesničky. Ľudové, zľudovené i tzv. evergríny. Ešteže som si zobral nejaké CD-čka.
Cestou späť s blížiacimi sa hranicami Slovenska som na autorádiu začal hľadať slovenskú stanicu vysielajúcu slovenskú hudbu, alebo kultivované slovo. Na komerčných staniciach sa čistého, kultúrneho vyjadrovania nedočkáte. Čím väčšia haluz ( hláška , hlod, poznámka ) tým lepšie. To je trendy ! Čo tam po zmysle, obsahu, slovenčine. Hlavne, že moderátori sú super hodnotení. Ak si odmyslíte, či vynecháte takéto hovorené slovo nadobudnete dojem, že ste v Amerike. Aby som bol správne pochopený, nemám nič proti zahraničnej hudobnej tvorbe. Aj v minulosti sa takéto skladby u nás hrávali, či už z pôvodným (vlastným), alebo slovenským textom. Interpretované zahraničným, či domácim spevákom, skupinou, orchestrom.
Skúste sa tiež zamyslieť, kedy Ste naposledy počuli slovenskú ľudovú pesničku ? Čo tak vaše deti, či vnúčatá ? O takých „drobnostiach“ ako je ľudová a zľudovená radšej neuvažujem. Naši volení a platení zástupcovia sa v tejto téme akosi stratili. Kultúrna obec asi nemá záujem o celospoločenskú výchovu, vzdelávanie a národ. Žeby v zmysle stále viac sa presadzujúceho trendu osobného materializmu ?
Milujeme Slovensko - 2 ?
Jednou z posledných viet predchádzajúceho príspevku bola veta : Naši volení a platení zástupcovia sa v tejto téme akosi stratili. Snažil som sa stručne popísať situáciu slovenských rádií v našom éteri. Ešte treba dodať sú to slovenské rádiá ? Televízne stanice sú z programového hľadiska na tom ešte horšie, aspoň že z vlastníckeho hľadiska je situácia jasná. V ostatnom čase ma zaujala aj schizofrénia jedného TV vysielateľa. Na jednom svojom novom kanále vysiela i reláciu s názvom : Staré dobré časy. Pozvaní hostia tam verejne vyjadrujú nesúhlas z obsahom televíznych programov, kde podľa nich počnúc správami a končiac filmami je uprednostňované násilie. Ďalšie ich 3 kanály však tento názor totálne ignorujú. Nuž schizofrénia ako vyšitá !
Písať o tlačených (printových ? ) médiách považujem z obidvoch pohľadov za stratu času - môjho i za stratu času čitateľov tohto blogu. Knižnú tvorbu, jej propagáciu, obsah či kvalitu prenechám na fundovanejších . Ďalšou, zatiaľ najmodernejšou technológiou je internet. Priestor na šírenie skoro čohokoľvek. Tu si dovolím jednu poznámočku. Poznáte ten slovný zvrat : Dať tomu slovenčinovi po bokovi ! Niektoré sociálne siete, ale aj diskusné blogy tento slovný zvrat naplno potvrdzujú. Situáciu v iných oblastiach slovenskej kultúry, či kultúrnosti som sa snažil popísať v dvoch príspevkoch z júna tohto roku pri príležitosti MDD.
Pre mňa nezodpovedanou otázkou ostáva názov blogu.
Vieme popísať či vôbec a ak áno, tak ako sa prejavuje náš vzťah k našej vlasti ? Každý kultúrny národ mal svoje osobnosti, ktoré boli vzorom a svojim spôsobom boli vodcovia. Aj Slovensko ich v minulosti malo. Boli to ľudia z oblasti vedy, kultúry, literatúry, športu a pod. Žili istými hodnotami a presadzovali ich. V dnešnom svete sa to však akosi „ nenosí “. Vraj kult osobnosti, diktatúra. Profesia politik je skôr nadávkou ako synomymom slušného morálneho človeka. Ja ich však neľutujem. Žnú to, čo zasiali. Majú byť práve takýto ľudia so zjavným nezáujmom o vývoj a rozvoj slovenskej kultúry v čele spoločnosti ? Nerobím žiadnu predvolebnú kampaň. Kultúru tvoria nielen politici. Rôznych spolkov, združení a neziskových organizácií je ako maku. Určite v nich pracujú, či pôsobia oveľa vzdelanejší, skúsenejší a rozumnejší ľudia ako som ja ? Ich tento stav nezaujíma ? Majú vtlačenú pečať materializmu ? Dnes už nie marx-leninského, ale toho kapitalistického z počiatku 18. storočia ?
Viac od autora
Komentáre
pred rokom 1989 bolo Slovensko nieco ako folklorna velmoc. hudobne a tanecne skupiny boli v kazdej obci, v kazdom zapadakove mali nejake tradicie, ktore skrze tieto subory zachovavali pre pritomnost a buducnost. dnes na to nie su peniaze, folklorom su hracie automaty. napriklad v CR ktore je 48 krat mensia co do poctu obyvatelov ako EU je 6 krat viac hracich automatov ako v EU. na Slovensku nie je situacia o nic lepsia. o privatnych mediach pomlcom, hanbou je, ze verejnopravna RTVS v podstate produkuje ten isty humus. na FM radiu pre mladych maju hlasku, ze "ak vam vadia vulgarizmy v hudbe, preladte si na inu stanicu". a Vianoce a Silvester? este aj vtedy nas originalny folklor supluju Ciganski diabli a roky rokov stare zaznamy z vystupeni este z cias meciarovej hrozovlady...
Súhlasím s príspevkom p. A B až na časť = nie sú peniaze. Peniaze sú. Len nie v správnych rukách a na správnych miestach. Nie je správne prerozdelenie. Popisovaná situácia pred r.89 - skoro každá väčšia fabrika mala dychovú hudbu alebo folklórny súbor. Dnes má LEN súkromných majiteľov a tí podobne ako spomínaní majitelia automatov si zisky radšej vopchajú do vlastných vrecák, ako by časť z nich poskytli na kultúrne aktivity ( aj svojich zamestnancov ).