Michail Gorbačov: Vyzerá to tak, ako keby sa svet pripravoval na vojnu

Počet zobrazení: 4395

Súčasný svet je zahltený problémami. Zdá sa, že politici sú zmätení a stratení. Dnes niet naliehavejšieho problému než militarizácia politiky a nové preteky v zbrojení. Našou hlavnou úlohou musí byť zastavenie a odvrátenie týchto zničujúcich pretekov. Súčasná situácia je príliš nebezpečná. Čoraz viac jednotiek, tankov a obrnených transportérov sa presúva do Európy. NATO a ruské sily so zbraňami, ktoré boli svojho času patrične vzdialené od seba, sú dnes umiestnené jedny od druhých akoby na dostrel. Vojenské výdavky narastajú bez ohľadu na to, že v rámci štátnych rozpočtov sa vedie zápas o financie na uspokojenie základných sociálnych problémov. Peniaze sa oveľa ľahšie nájdu na sofistikované zbrane s ničivou silou porovnateľnou so zbraňami hromadného ničenia; na ponorky, ktorých jedna salva devastuje polovicu kontinentu; na systémy protiraketovej obrany podkopávajúce strategickú stabilitu. Politici a armádni velitelia vystupujú stále agresívnejšie s čoraz nebezpečnejšími obrannými doktrínami. K agresívnemu chóru sa pridali komentátori a tváre z obrazovky. Vyzerá to tak, ako keby sa svet pripravoval na vojnu.

Všetko by mohlo byť inak. USA a Rusko v druhej polovici osemdesiatych rokov začali proces znižovania stavu jadrových zbraní a zmiernenia jadrovej hrozby. Podľa správ, ktoré Rusko a USA poskytli neziskovej Treaty Review Conference, osemdesiat percent jadrového arzenálu nazhromaždeného v rokoch studenej vojny, bolo vyradených z prevádzky a zničených. Bezpečnosť žiadnej strany sa neznížila, ale bolo zredukované riziko jadrovej vojny v dôsledku technickej chyby alebo náhody. Bolo to možné dosiahnuť predovšetkým preto, že vodcovia hlavných nukleárnych mocností si uvedomili, že jadrová vojna je neakceptovateľná. Na prvom summite v Ženeve v novembri 1985 vodcovia Sovietskeho zväzu a USA vyhlásili: „Jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nesmie k nej nikdy dôjsť. Naše dve krajiny nebudú usilovať o vojenskú nadradenosť.“ Tento krok bol v celosvetovom meradle vnímaný ako znamenie zmiernenia. V roku 1986 som zvolal zasadanie politbyra, na ktorom sa diskutovalo o obrannej doktríne. Navrhovaný text obsahoval tvrdenie: odpovedať na útok všetkými dostupnými prostriedkami. Členovia politbyra namietali túto formuláciu. Všetci sme sa zhodli, že jadrové zbrojenie môže slúžiť iba na jeden účel – prevenciu vojny. A že konečným cieľom má byť svet bez jadrových zbraní. 

Ide o to vymaniť sa z bludného kruhu. Nukleárna hrozba sa dnes znovu javí ako realita. Vzťahy medzi veľmocami sa za niekoľko rokov zmenili od zlých k ešte horším. Zástancovia zbrojenia a vojensko-priemyselného komplexu si mädlia ruky. Musíme prelomiť túto situáciu. Treba obnoviť politický dialóg za účelom spoločných rozhodnutí a spoločných krokov. Existuje názor, že dialóg by sa mal orientovať na boj proti terorizmu. Ide o dôležitú a naliehavú úlohu. Lenže tento rámec nevystačí ako báza na normálne vzťahy a prípadné partnerstvo. Znovu treba klásť dôraz na prevenciu vojny, skoncovanie s pretekmi v zbrojení a redukciu zásob zbraní. Cieľom by mala byť dohoda nielen o úrovni a stropoch jadrových zbraní, ale tiež o strelách s plochou dráhou letu a strategickej stabilite.

Ako urobiť prvý krok. Naliehavo žiadam členov Bezpečnostnej rady OSN, orgánu, ktorý nesie prvoradú zodpovednosť za medzinárodný mier a bezpečnosť, aby urobil prvý krok. Konkrétne navrhujem, aby na zasadaní rady za prítomnosti hláv štátov bola prijatá rezolúcia, ktorá stanoví, že jadrová vojna je neakceptovateľná a nikdy k nej nesmie dôjsť. Myslím, že iniciatíva na prijatie takejto rezolúcie by mala vychádzať od prezidentov dvoch krajín, ktoré disponujú 90 %  svetového jadrového arzenálu a preto majú osobitnú zodpovednosť, od Donalda Trumpa a Vladimira Putina.

Prezident Franklin D.Roosevelt sa raz vyjadril, že jednou z najdôležitejších slobôd je oslobodenie od strachu. Bremeno strachu dnes znášajú milióny ľudí. Rozhodujúcim dôvodom strachu je militarizmus, ozbrojené konflikty, preteky v zbrojení a nukleárny Damoklov meč. Zbaviť svet tohto strachu znamená urobiť ľudí slobodnejšími. Toto by sa malo stať spoločným cieľom, veľa ďalších problémov sa potom bude dať ľahšie vyriešiť.

Čas na rozhodnutie a konanie nastal práve teraz.

Magazín TIME 26.januára  2017. (V plnom znení.)


Poznámka prekladateľa.
Na osobnosť prezidenta Gorbačova sú rôzne názory. Podľa jedných bol zradca, podľa iných bol reformátorom bez koncepcie. On sám sa ešte pri moci vyjadril, že šanca na reformy (zrejme v prvom rade ekonomické) ostala nevyužitá na konci šesťdesiatych rokov. Zrejme po nástupe do funkcie sledoval dva ciele: konečnú demontáž stalinizmu vrátane postavenia leninskej strany a odzbrojenie, čím sa mali uvoľniť prostriedky na hospodársky rozvoj. Udalosti ho prevalcovali, čo mu však nemožno vyčítať, bolo to nad sily jedného človeka. Na sklonku osemdesiatych rokov určité kruhy pripravovali vojnu ako riešenie kríz, ktorým bol vystavený  Západ po skončení povojnovej konjunktúry. Na tom, že k vojne vtedy nedošlo, má Gorbačov značný podiel. Boj za mier sa odvtedy stal jeho celoživotným poslaním. A má pravdu v tom, že udržanie mieru je najdôležitejšiou úlohou, ktorá umožní postupne za cenu čo možno najmenej obetí riešiť ďalšie úlohy transformácie kapitalizmu v jeho neudržateľnom kvázi raste.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984