Marx versus Kapitál !!!
sobota 17. máj 2014V diskusii k článku NIČ!!! som napísal: „Pokiaľ sa týka Marxa tak nerobme z neho boha. Bol to vedec ktorého vedecká práca zmenila tento svet. Dal ľudstvu návod ako odstrániť kapitalizmus a nahradiť ho socializmom, spoločenskou formáciou bez exponenciálneho nárastu ekonomickej nespravodlivosti. Treba však povedať aj to, že nie všetko čo napísal bola veda. Nuž a Kapitál nie je veda!!! V Kapitále Marx sa snaží vyriešiť problém „Tovar = cena = hieroglyf (kategória)“. Skutočne prejavil obrovskú snahu tento problém vyriešiť avšak dostal sa do slepej uličky a preto Kapitál nedokončil!!! Ak by sa mu to bolo podarilo, tak by sme boli pravdepodobne budovali komunizmus a nie socializmus.“
Zjednodušene povedané, Marx Kapitál nedokončil nie pre časovú tieseň ale preto lebo nespĺňal zámer ktorý ním chcel dosiahnuť a tým ho vlastne odmietol!!!
Engels na základe prosby „NĚCO s tím udělej, Frede“, Kapitál dokončil bez toho aby vedel k čomu ho Marx smeroval, teda aby rozlúskol problém „TOVAR“.
Som si vedomí toho, že toto pre radového občana ktorý nečítal Kapitál aj medzi riadkami bude znieť zmätočne a preto to poviem rečou „radového čitateľa“.
Radový občan pozná vetu (pointu ) ktorá z Kapitálu plynie a to: „Kapitalista okráda pracujúceho človeka“. Ak preukážem, že táto veta je nepravdivá, potom možno považovať celý Kapitál za politickú esej či ekonomický pokus ale nie za vedu!
Téza: „Kapitalista neokráda pracujúceho ale okráda spoločnosť ako celok a teda proletára“
Pracujúci má možnosť tejto krádeži sa brániť štrajkom, cez odbory a pod. Touto cestou sa môže dokonca podieľať na výsledkoch kapitalistickej lúpeže. Lúpež sa totiž uskutočňuje nie na pracoviskách ale na TRHu, ak cena nezodpovedá celospoločenským nákladom (abstraktnej cene). Kapitalista takto okráda predovšetkým deti, dôchodcov, ľudí bez práce, teda úplne bezbranné obete. Pracujúceho ako občana okráda TRH. TRH a nie kapitalisti vedie voči proletárom skrytú ekonomickú vojnu ktorej následky vzhľadom na úmrtnosť od hladu a nedostatočnú zdravotnú starostlivosť sú drastickejšie ako bola úmrtnosť na bojiskách II. Svetovej vojny. A to nehovoriac o ekonomickej ujme ktorú napríklad utrpeli tieto skupiny obyvateľstva za posledných 25 rokov v postsocialistickom priestore ekonomickou diskrimináciou celých štátov, etník, regiónov, vekových skupín a pod..
Kapitál sa sústreďuje na hľadanie podstaty problému (hieroglyfu) zvaného TOVAR na spojnici „kapitalista – pracujúci“ a pritom tento problém je na spojnici „kapitalista – občan“, teda na TRHu.
Verím, že po logickej úvahe aj radový občan pochopí, že lúpež neprebieha medzi kapitalistom a pracujúcim ale medzi kapitalistom a občanom. Toto je základná chyba ktorá sprevádza Kapitál a preto ho nemožno považovať za vedu.
Ak chceme oceniť a poučiť sa od Marxa tak sa venujme jeho skutočne vedeckému prístupu ku skúmaniu spoločenských javov na báze dialektiky a aplikácie všeobecne platných zákonitosti vývoja v prírode aj na spoločnosť. Pre „neplatný pokus o analýzu“ akým je Kapitál a akých sa každému kto sa snaží poznať nepoznané podarí vyprodukovať mnoho nezatracujme podstatu jeho učenia. Naopak je potrebné očistiť ju od „špiny“ ktorú vyprodukoval samotný Marx ale predovšetkým ktorú vyprodukovala spoločnosť po jeho smrti na jeho účet.
Ku Kapitálu ešte jedná vážna poznámka pre tých ktorí sa venujú marxizmu - dialektickému mysleniu. Pri vedeckej činnosti je dôležité stanovenie východiskovej premisy pre analýzu vzniku a priebehu protirečenia. Marx si pri práci na Kapitále za premisu zvolil protirečenie medzi kapitalistom a proletárom (pracujúcim) z ktorého mu vyplynuli dve základné bunky „súkromné vlastníctvo a TOVAR“. Až socializmus preukázal, že je to naopak. Prvotná základná bunka je TOVAR a v ňom z minulosti založené protirečenie medzi realitou (výsledkami práce človeka) a ideou o nej (virtuálnym zobrazením výsledkov jeho práce v podobe peňazí). Protirečenie medzi kapitalistom a proletárom je v hierarchii „príčina – následok“ až na treťom mieste, teda netvorí príčinu ale následok následku. Odstránením súkromného vlastníctva (1. následok) zaniklo aj protirečenie medzi kapitalistom a proletárom ale nedoriešenie základu tejto triády spôsobilo vznik nového triedneho boja, vlastného socializmu. Oficiálne o tomto triednom boji nevieme nič a tak sa nečudujme, že nevieme nič ani o jeho príčine.
Doporučoval by som aby sme aj v pojme „triedny boj“ zamenili slovo „boj“ slovom „protirečenie“. Pojem „triedny boj“ evokuje ľudí k násiliu ktoré v podstate nič nerieši pretože väčšinou smeruje proti následku ktorý je viacej viditeľný a nie príčine, ktorá je skrytá v jeho útrobách. Po správnom zoradení prvkov „príčina – následok“ je nad slnko jasné, že treba seriózne myslieť o tom čo je príčinou protirečenia a ako túto príčinu (základnú bunku negatívnych javov) odstrániť a nie bezhlavo bojovať proti jej následkom a spôsobovať tak spoločnosti zbytočné utrpenie.
Poučením pre nás by mala byť likvidácia socializmu u nás. 15.6.1988 sme odstránili spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a nahradili štátnym vlastníctvom, umožňujúcim pluralitu vlastníctva a „zvečera do rana“ sme mali kapitalizmus naspäť so všetkými jeho neduhmi. Prax takto potvrdila, že Marx mal pravdu keď za základnú bunku ekonomickej nespravodlivosti v kapitalizme stanovil súkromné vlastníctvo.
Pre pochopenie konania kapitalistov (serióznych) a teda aj pre nich samých tiež treba povedať, že k lúpežiam a lúpežiam zo dňa na deň drastickejším, ich nevedie ich vlastné JA ale kapitalistický systém, ktorý ich k tomu svojím mechanizmom motivuje a dokonca núti (napríklad u nás aj licenčnou daňou). Kapitalistický štát si nevie zarobiť na seba a celospoločenské výdavky iným spôsobom ako vyberať daň z lúpeže, teda zisku.
Prečo som tento blog naviazal na blogy o peniazoch? Pretože Marxa zastavila pri dokončovaní Kapitálu predovšetkým analýza peňazí (V. Oddiel). Túto našiel Engels len vo forme poznámok a tak ju jednoducho „zmastil“. Engels: „Hlavní potíže činil V. oddíl, který nadto pojednává o nejspletitějším předmětu celé knihy. Právě když Marx zpracovával tento oddíl, přepadl jej jeden ze zmíněných těžkých záchvatů nemoci (někdy v letech 1864-65 – viz shora chronologie a viz Kapitál III./1, SNPL Praha 1955, str. 11 nahoře – pozn. M.T.). Neexistuje tedy ani hotový koncept, ba ani schéma, jehož obrysy by stačilo vyplnit, nýbrž jen náznak zpracování, který záleží převážně v nespořádané spoustě záznamů, poznámek, materiálu ve formě výpisků. Nejprve jsem se pokoušel, jak se mi to do jisté míry podařilo u prvního oddílu, dokončit tento oddíl tak, že jsem vyplňoval mezery a zpracovával jen naznačené úryvky, aby tento oddíl alespoň přibližně obsahoval všechno, co tam chtěl mít autor.“*
V čase keď žil Marx tak peniaze možno neboli pre ekonómiu dosť dominantné a dominantu v ekonomických vzťahoch predstavovala reálna ekonómia. Dnešnej ekonómii však dominujú peniaze ktoré sa totálne odtrhli od reality a realita pre ne už neznamená takmer nič. Peniaze získali úplnú slobodu a tým i schopnosť samo-rozmnožovania, a tak môžu slobodne likvidovať svoje protirečenie teda človeka a jeho prácu. Toto by už mal vidieť dnes aj stredoškolák a nie len „vedecká fronta“, ktorá túto skutočnosť obchádza a zatĺka.
K tomu ešte jedná poznámka od Marxa tak ako si ju pamätám: „Základná bunka je spočiatku málo viditeľná, až časom keď sa z nej rozvinie skelet a obalí telom sa nám stane čitateľnou.“ My sme zlikvidovali socializmus v jeho „puberte“ keď bol vlastne malo čitateľný, bez akejkoľvek snahy mu porozumieť a poznať základnú bunku jeho problémov!!!
V Michalovciach 17.05.2014
Andrej Sablič
Pokiaľ niekoho zaujíma problematika spracovávania a publikácie Kapitálu vrele doporučujem článok Miroslava Tejkla Historie téměř detektivní
Viac od autora
Komentáre
Ale nie!
Milý kolega, občas si človek rád prečíta niečo iné, ale už to začínate preháňať: Prosím, robili ste apsoň skúšku na vysokej škole z marxistizmu -leninizmu? A môžete nám prezradiť ocenenie Vašich vedomsotí vtedajšími profesormi? Nerád, ozaj nerád sa dotýkam človeka s podobným ľavicovým zameraním, ale dielo Kapitál od Karla Marxa nemáte naštudované a aj pri interpretácií z Kapitálu sa doúšťate, či už náhodou ignorantstvom, alebo zámerne, nepresností a zlej interpretácie.
Vyčítate socializmu, že sa nedržal Marxa a zároveň kritizujete socializmus, že bol príliš marxistický...
Prosím, aj ja píšem blogy, ale nadprodukcia a priveľa nezmyselného textu v jednej téme je kontraproduktívne. Nerobte to. Potom Vás už prestanú brať vážne i tí študenti, ktorým ste poskytli spätnú väzbu ako v ostatnom článku, v ktorom sme obaja reagovali.
Prosím...
pardon za chyby,, ale už ma Váš príspevok vytočil...
Vážený kolega,
nečudujem sa Vám, že Vás vytáčam. Som si vedomí toho, že každý kto vystúpi z radu je buď blázon alebo génius. Nemienim sa sam zaradiť a nechávam voľný priestor histórii. No nikdy ma nikto v tejto oblasti nespútal a ani nespúta. Hovorím to čo som odpozoroval v spoločnosti a neberiem na vedomie názory „protagonistov“ ktorí opisujú staré myšlienky.
Kde som robil skúšky s marxizmu? Na ASV-pri ÚV-KSSZ v roku 1979. V ročníkovej práci som napísal, že socializmus je potrebné odstrániť revolučnou cestou. Pri obhajobe nesúhlasili so mnou ale nakoniec uznali prácu a povedali, že sa stotožňujem s názorom Bulharských komunistov.
Na štátnici z politickej ekonómie socializmu som odpoveď začínal vetou „Politická ekonómia socializmu je kniha rozprávok o socializme a nie veda“. Po dlhej diskusii prijali to ako alternatívny názor, pretože som bol schopný tento názor obhajovať, štátnicu som spravil a vôbec ma nechceli poslať na Sibír. Naviac po skúške som diskutoval na chodbe s jedným členom komisie ktorý mi povedal, že aj na ASV maju profesora ktorý za základnu bunku socializmu považuje peniaze. Zrejme ho považovali za blázna rovnako ako Vy dnes mňa. Ja som k podobnému názoru dospel v roku 1991. Toľko k otázke.
K námietke o názore na Kapitál. Jeden sovietsky autor napísal 4 rovnako hrubé knihy ako Kapitál aby vysvetlil ako študovať Kapitál. Takto sa pracuje metódou systémovo sieťovou. Pospisujú sa problémy, veľa sa o nich popíše, občas sa nejaký problém vyrieši a človek je „génius“. Ďakujem nechcem. Marx mi ukázal ako sa pracuje metódou „základnej bunky“ (MZB) a tento článok je spracovaný práve touto metódou a ako vidíte nepotreboval som na to 4 zväzky ale len dve strany. Dá sa to ešte kratšie. Nájdite v úvodných slovách od Marxa ku Kapitálu, popis metódy ktorú vyznáva (MZB), nájdite tam čo hovorí o TOVARE a nájdite si v Kapitále myšlienku „TOVAR = cena = hieroglyf ktorý sa nikomu nepodarilo rozlúštiť“. Ak to nájdete hľadajte v Kapitále takú časť ktorá by hovorila o tom, že Marx tento hieroglyf rozlúštil. Nič také nenájdete. Ste praktík a žil Ste v socializme a tak si položte otázku „Položil Kapitál základy socialistickej ekonómie?“ Žiadne základy nepoložil a Lenin musel na holej lúke vymýšľať NEP. Ak ani teraz mi neveríte tak prosím odpovedzte mi na otázku „Bolo spravodlivé a pre plánovanie rozumne ak jeden a ten istý robotník dosahoval za hodinu práce pri rovnako kvalifikovanej práci a rovnakom úsilí za hodinu pri jednom druhu prác 500.- Kčs zisku a inom druhu ani nie 10.- Kčs? Neostal ten nešťastný TOVAR = hieroglyf , hieroglyfom aj v socializme? Tak ako sme využili ten ospevovaný Kapitál. Môj názor, že rovnako ako modlitebnú knižku a napravovali sme ním hlavy nevercom.
Ja som ten hieroglyf rozlúštil a našiel aj spôsob ako ho odstrániť z nášho života, teda stanovil som obsah „revolučného kroku“ ktorým možno odstrániť nielen kapitalizmus ale aj socializmus.
Myslím si, že mám preto nielen právo ale aj povinnosť písať tak ako píšem. Je len na spoločnosti podobná úloha akú mala skúšobná komisia pri štátniciach, aby sa o názore diskutovalo, názor sa posúdil a vyhodnotil. Spoločnosť ak to nerobí tak je...?
K názoru na socializmus. Socializmus mal zásluhou Marxa dokonalú (objektívnu) ekonomickú základňu v podobe spoločenského vlastníctva!!! Táto základňa však robila spoločnosti problém pretože sme nevedeli ju ovládať (viď vyššie). Marx nám Kapitálom v tomto smere nič nepovedal a mi sme nič nevymysleli. Používali sme ekonomické poznanie ktoré sme prevzali od kapitalistov. Naviac komunisti zakonzervovali svoju moc a s ňou i diktatúru, napriek tomu, že u nás boli podmienky na demokratickú spoločnosť pripravené už koncom 50-rich rokov. Bolo potrebné zafixovať socialistickú základňu a experimentovať s ekonomickým poznaním. Nestalo sa tak a tak nás nepoddajný socializmus „nadojel“ a vyhodili sme ho na smetisko. Túto tendenciu bolo badať už na ASV keď som tam študoval. Problém sa hľadal vo veľkosti podnikov, teda po vzore Kapitálu vo vnútri podnikov a nie v spoločnosti ako celu. Jednoducho ÚV a vláda boli nedotknuteľné a na vine ako vždy bol plebs.