Reklama

Mal by to byť návrat k vlastenectvu?

Počet zobrazení: 1339


Muselo prejsť 10 rokov, aby rozhodnutie vlády a následne i NR SR z roku 2006 o zrušení povinnej základnej vojenskej služby naprávalo pomocnými, no nedostatočnými opatreniami. Ako ináč nazvať aktuálne pokusy ministerstva obrany a generálneho štábu ASR o dobrovoľníkoch ochotných prejsť vojenským výcvikom, ktorí by boli nápomocní pri obrane vlasti pred akýmkoľvek nepriateľom? A najnovšie správy o budovaní aktívnych záloh v budúcich rokoch naznačujú, že čosi bolo zanedbané a páchateľov mierotvorných činov niet. Ale sú tu a v politike! Len ako to prijmú mimovládne organizácie?

Generál M. Maxim je teraz nadšený, že z limitu 150 dobrovoľníkov (na viac niet peňazí) nakoniec ostalo len 31, aj keď na začiatku kampane ich bolo až 50! Ale akí sú to mládenci, nevie ich vynachváliť generál.

Eduard Chmelár pred časom písal, že zrušenie základnej vojenskej služby sa udialo na popud mimovládnych spoločenských organizácií(?) a vláda s vtedajším  ministrom obrany Jozefom Stankom len pozitívne naň reagovala. Najviac sa tešili mladí muži (chlapci), na ktorých sa od roku 2007 nevzťahovala odvodová povinnosť a „zbytočne premárnené roky“ mohli odvtedy venovať štúdiu, cestovaniu, alebo aj práci či podnikaniu. Ale že „vojenčina“ pre mnohých z nich znamenala aj zlepšenie fyzickej kondície, bolo prehliadané, čo badať dodnes pri náboroch do policajných služieb, kde veľa uchádzačov neuspeje práve pre nedostatočnú fyzickú stránku. To nie je tetovanie či najmodernejší účes.

Až teraz, keď v Nemecku nabáda vláda verejnosť, aby mala pripravený balík (kufor) s trvanlivými potravinami, konzervami a pitnou vodou pre prípad, že nastane situácia, keď ľudia niekoľko dní (28) budú tráviť v úkrytoch, došlo aj našim činiteľom, aby sa začali otázkou bezpečnosti štátu zaoberať. U nás už ani tých krytov niet, pretože nové sa nebudujú, takú povinnosť developer nemá a tie staré kryty sa zanedbali, slúžia bezdomovcom a narkomanom, alebo ich prebudovali na všeličo iné, výnosnejšie. Stratených 10 rokov však nezachránia, pretože pocit vlastenectva bol cielene vytesňovaný rôznymi aférami celebrít a vraždami  na objednávku. Rovnako ako náhľady na situáciu vo svete a okolo nás sú zanedbávané ako niečo, čo sa nás netýka, pretože sme ju nezavinili alebo ju niekto vyrieši Nepretržitý tok informácií, ako profesionálne perute USA raz tu a potom tam zničili presnými  náletmi bandy inovercov a ako v zložkách NATO dlhodobo a úspešne pôsobia naši ženisti v budovaní bezpečných koridorov, má dávať pocit istoty, že aj nás ochránia. Nie je to tak úplne a do budúcnosti vôbec, pretože klasická podoba vojnového konfliktu je prekonaná. Nebude ani s kým vyjednávať o mierových podmienkach, aby bol nastolený čas pokoja zbraní.

V čase, ktorý žijeme a ktorý prináša nové a prekvapivé teroristické činy, spôsob ochrany zatiaľ spočíva v prehĺbení kontroly všade, kde bezpečnostní analytici a experti predpokladajú možnosť takých činov, kde sa zhromažďujú ľudia, od štadiónov až po chrámy, letiská, stanice a trhoviská. To sú však možnosti, ktoré vítajú výrobcovia zariadení na kontrolu hovoreného slova, na inštaláciu kamerových systémov, na rozsiahle elektronické kartotéky podozrivých ľudí a trvalú kontrolu ich pohybu, bezpečnostné rámy pri vstupoch do dôležitých budov. Už aj žiaci si musia zvykať na zložitý vstup do budovy školy pomocou čipovej doštičky a kontroly obličaja na monitore u pána školníka Je to rozsiahly trh, ktorý poskytuje nebývalé možnosti expanzie, no bezpečnosť sveta nebude nikdy garantovať, ale určite všetci budeme sledovaní a potenciálne podozriví. Zariadenia IT majú preto zaručenú budúcnosť a nevyžadujú vlastenectvo.

Vlastenectvo je niečo, s čím človek má vyrastať už v rodine a čo v ňom trvalo zostáva ako niečo prirodzené, prečo má rád svoj domov, kraj, rodinu i tú vlasť. Návšteva koncentračných táborov školákmi je len jedna časť výchovy, ale nie úplná. K nej by mali patriť aj vychádzky do okolia našich miest a dedín, aby ho žiaci vnímali ako niečo naše vlastné, spojené i slovne so slovom vlastenectvo. Potom i časť života strávená v armáde, alebo precvičovaní v kempoch by nebola zbytočná, za čo ju pokladá časť dnešnej  generácie mladých a pamätníkov bojov za oslobodenie vlasti Ale to je už o inom, prečo je to tak.

Ľutujme len  tých, ktorí také pocity v dôsledku málo citlivej výchovy nemajú a preto sú už vykorenení, zbavení živín vlastnej hrudy. domova. A vlasť majú tam, kde im lepšie zaplatia.

Priemer: 4.4 (13 hlasov)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy