Kvalita elity

Vyzerá to akoby priemerná kvalita slovenských elít, teda ľudí, ktorí rozhodujú a slúžia ako vzor, temer vo všetkých sférach spoločenského života sústavne klesala. Všade, vo všetkých oblastiach – od športu až po politiku - síce nájdeme vynikajúce jednotlivé výkony, zároveň však nájdeme aj prejavy skupinového babráctva, prázdnych ambícií, chrapúnstva, prekvapujúcej nevzdelanosti. Možno je to dôsledok „rozriedenia“ elít tým, že sa otvorili nové priestory uplatnenia a tak vlastne v nijakej oblasti sa nevytvoril dostatočný konkurenčný tlak, ktorý by nútil k zvyšovaniu kvality. Alebo je to dôsledok prudkého pádu kvality slovenského vysokého školstva v deväťdesiatych rokoch. A môže to byť aj dôsledok neorganického premiešania „starých“ a „nových“ elít, ktoré sa navzájom blokujú.

Fakt je však, že to, čo sa dnes prezentuje ako elita, je zmes tých najpodivnejších ľudí. Najnápadnejšia je absencia dostatočného počtu osôb, ktoré dokážu svoju odbornosť reflektovať v širších súvislostiach a ktoré majú rešpekt k svojmu postaveniu. Možno nejde ani tak o charakter ako taký, teda charakter ako súbor morálnych kvalít, ale o charakter ako schopnosť rešpektovať dôstojnosť zastávaného úradu, teda správať sa tak „ako sa patrí“.

Zároveň ide aj o kvalitu prostredia, ktoré je pozadím vynikajúcich výkonov. O kultúrnosti vo všeobecnosti rozhoduje priemer, nie výnimky. Aj keď je pravda, že v dlhodobej perspektíve práve výnimky rozhodujú o tom, ktorým smerom sa priemer bude vyvíjať.

Osobitne sa to týka politikov.

Je síce pravda, že máloktorý slovenský politik si „dá“ povedať, veď všetci vychádzajú z premisy, že rozum dal Boh len im.

Ale aj tak.