Hystéria ako zdroj inovácií

Pre európsku kultúru bola vždy charakteristická nadprodukcia postojov, emócií a ideí a to na rozličných úrovniach vedomia všetkých spoločenských vrstiev. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že európske spoločnosti sú hysterické, na všetky problémy reagujú zveličovaním alebo bagatelizovaním. Len ex post si uvedomia, akoby by mali adekvátne reagovať. To znamená, že európsky rozum sa formuje ako reflexia o vlastných zlyhaniach, o neadekvátnych reakciách, o zmeškaných príležitostiach. Treba však povedať, že väčšina zveličení a bagatelizácií, teda neadekvátnych reakcií, zostane v čisto osobnej sfére a len malý počet z takto „uletených“ postojov sa stávali „materiálnou silou“, to znamená, že ovplyvnili zmýšľanie a konanie veľkých más. Nie vždy však získavali vplyv idey, ktorých tvorcami boli intelektuálne hviezdy prvého rangu. Veľmi často najsilnejší vplyv mali idey „druhej“ alebo „tretej“ cenovej skupiny. Stačí sa pozrieť dnes na knižný trh a zistiť, čo sa skutočne predáva, aký je pomer medzi počtom predaných výtlačkov kníh I. Kanta a predaných kníh, ktoré sa nijako neodlišujú od toho, čo písal „duchovidec“, ktorého Kant podrobil ostrej kritike.

Ako idey nadobúdajú vplyv? Čo je podmienkou atraktivity niektorých ideí?

Idey nadobúdajú vplyv predovšetkým v krízových situáciách a to tým, že dokážu „pomenovať“ problém, resp. navrhnúť jeho riešenie. Väčšina z nás problémy „cíti“, nedokáže ich však vyjadriť.