G.Friedman: Rôznorodé čoraz užšie spojenectvo

Počet zobrazení: 5744

 

Na stránke ©Geopolitical Futures najnovší komentár G.Friedmana A Different Ever Closer Union: USA a Poľsko majú podobné záujmy, osobitne vo vzťahu k Rusku.

Summit G-20 7.júla v Hamburgu bude sprevádzať množstvo titulkov, ale málo obsahu. Tlač bude stretnutie líčiť ako osobnú show amerického prezidenta Donalda Trumpa a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ako keby Barack Obama a Merkelová  nemali žiadne nezhody. Médiá budú budiť dojem, že jediným problematickým bodom medzi oboma krajinami je sebaúcta medzi oboma vodcami.

Nemecko a USA nepociťujú vzájomné nepriateľstvo v dôsledku osobností ich vodcov, ale preto, že majú značné nezhody vrátane ich postavenia v NATO. USA si predstavujú NATO ako vojenské spojenectvo, v rámci ktorého všetci členovia disponujú významným vojenským potenciálom. Nemecko by chcelo, aby NATO bolo v prvom rade politickou organizáciou s druhoradým vojenským poslaním.

Pred začiatkom stretnutia G-20 v Nemecku navštívi Trump Poľsko a tzv. summit Troch morí, takto nazvaný, pretože bude zahrňovať hranice Baltického, Čierneho a Jadranského mora. USA a Poľsko majú spoločné záujmy ohľadom Ruska. Uvedený prístup k Moskve tieto dve krajiny zbližuje, ale zároveň ich vzďaľuje od Nemecka.

Odlišné názory

Zásadné rozdiely medzi USA a Nemeckom spočívajú v odlišných geopolitických názoroch. USA predstavujú jedinú globálnu vojenskú moc. Momentálne sa angažujú vo vojenských operáciách na Strednom východe, v napätej konfrontácii so severnou Kóreou, vo vojenských gestách v Juhočínskom mori a vo vojenskom nasadení vo východnej Európe. Tieto operácie by sa mohli zmeniť, lebo USA vedené globálnymi udalosťami, majú reaktívnu silu. Existuje však veľká stratégia amerických operácií v zámorí. Najväčšiu hrozbu pre USA predstavuje konsolidácia Európy a Ázie do jednej entity, totálna moc tejto entity by prekonala americkú moc. Americké záujmy vo všetkých zmienených regiónoch treba vnímať v globálnom kontexte.

Nemecko predstavuje lokálnu mocnosť. Svoj vplyv si vybudovalo skôr na ekonomickej ako na vojenskej moci. Závisí od Európskej únie, ktorá Nemecku poskytuje slobodnú obchodnú zónu pre export,  kontrolu nad tvorbou ceny eura prostredníctvom vplyvu v Európskej centrálnej banke, ako aj dominantné postavenie v Bruseli. Z architektúry nemeckej moci vyplýva, že Berlín netúži po tom, aby bol zapletený do amerických globálnych podujatí. Tento konflikt vníma Nemecko ako ohrozenie jeho ekonomického postavenia.

V dôsledku toho sa Nemecko a USA dívajä na Rusko odlišnými okuliarmi. Z hľadiska  USA ide o jednu zo série globálnych konfrontácií, vojenská moc predstavuje základnú črtu akejkoľvek americkej odpovede. Z pohľadu Nemecka je konfrontácia s Ruskom regionálny konflikt, pričom akákoľvek možnosť, že by mohol prerásť do vojenskej konfrontácie, znamená strategickú hrozbu pre nemecké záujmy.

Vstup Poľska

Na druhej strane USA a Poľsko majú podobné záujmy. Poľsko je regionálnou mocnosťou. Malo historický záujem na tom, aby dosiahlo a upevnilo svoju suverenitu vo vzťahu k európskym impériám:  Rusku, Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Od sedemnásteho storočia tento cieľ dokázalo naplniť iba s prestávkami. Od konca prvej svetovej vojny po začiatok druhej svetovej vojny bolo Poľsko suverénne približne dve desaťročia. Poľsko stratilo svoju suverenitu v prospech Nemecka v roku 1939 a znovu ju získalo po roku 1989, kedy sa skončila sovietska okupácia.

Garantmi poľskej suverenity boli odvtedy EU a Nemecko. Kým sa Rusko spamätávalo z kolapsu Sovietskeho zväzu, zdalo sa, že poľská suverenita je zabezpečená. Lenže Rusko nevyhnutne povstalo z kolapsu a znovu sa etablovalo po roku 2000. Medzitým sa cesty Poľska a Nemecka rozišli.

Stalo sa tak pre tri príčiny. Po prvé, Poliaci si zvolili vládu, ktorá sa Nemecku a EU nepáči. Nakoľko národné sebaurčenie vyžaduje rešpekt pred výsledkami volieb, poľská vláda vníma nesúhlas EU a Nemecka ako útok na základy liberálnej demokracie. Pričom EU a Nemecku chápu výsledok volieb ako odklon od európskych hodnôt. Ide o to, kde spočíva suverenita, čo pre Poľsko nebolo malichernosťou.

Po druhé, ekonomická výkonnosť EU a Poľska je rozdielna. Poľsko nevstúpilo do eurozóny a toto spolu s ďalšími faktormi znamená, že EU nemôže Poľsku zaručiť ekonomickú suverenitu.

Napokon, Poľsko nemalo jasno v tom, aké vzťahy budú medzi Nemeckom a Ruskom. Keďže Európa je rozkúskovaná a oslabená, Nemecko potrebuje ďalšie trhy a vzťahy. Evidentnú príležitosť predstavuje Rusko. Od nemeckého zjednotenia boli Nemecko a Rusko znepriatelenými, ale vyskytovali sa obdobia uvoľňovania. Keď sa Rusko prejavilo ako pociťovaná hrozba pre Európu a vznikli napätia medzi Nemeckom a USA, Poľsko muselo predpokladať, že by sa mohla naplniť jeho najhoršia nočná mora dohoda medzi Nemeckom a Ruskom.

Poľsko potrebovalo garanta bezpečnosti, USA vzali na seba povinnosť. USA potrebovali lokalitu, na ktorej by mohli umiestniť svoje jednotky, aby zadržiavali Rusko. Hoci toto nasadenie bolo formálne podujatím NATO, v skutočnosti bolo pod americkou kontrolou. Poľsko vzalo na seba povinnosť.

Americká stratégia na zadržiavanie Ruska sa netýka len Poľska, siaha od Baltického mora až po Rumunsko. Navyše nie je iba americkou záležitosťou. Ďalšie krajiny NATO vrátane Nemecka, vyslali do regiónu určité obmedzené sily. Sila, ktorú nasadili USA, nebola dostatočná, aby zablokovala prípadný ruský vpád, ale bola natiahnutým drôtom, ako bol Berlín v rámci studenej vojny. Bolo zrejmé, že americké straty v prípade ruského vpádu by vyvolali jednak masívnu americkú politickú odpoveď, jednak masívnu americkú intervenciu. Na rozdiel od ostatných krajín USA boli schopné vyslať značné posily bez ohľadu na to, aké malé bolo pôvodné nasadenie.

Tak sa zvýšilo nepriateľstvo Nemecka  k USA a k Poľsku. Nemecko súhlasilo so zavedením sankcií voči Rusku, ale pretože Berlín si neželá zásadnú konfrontáciu s Ruskom, a už vôbec nie vojnu, boli tieto sankcie pomerne nedôsledné. Poľsko a USA sa javia ako oveľa lepšie pripravené na konflikt, než ako by si mohlo dovoliť Nemecko. Američania a Poliaci sa zhodujú ohľadom aktívneho zadržovania Ruska. Nemecko chce spolunažívanie. V tom spočíva tak nemecké nepriateľstvo vo vzťahu k USA a Poľsku, ako aj americká a poľská nedôvera voči Nemecku.

Rusko nie je pripravené na vojnu

Rusko nie je v postavení, aby mohlo viesť vojnu. Jeho sily sú príliš ďaleko na Východe, za ukrajinskou hranicou na juhu. Na severe sa môžu pohybovať iba na úzkom fronte. Rusku sa nepodarilo započítať, akú ekonomickú kalamitu môže vyvolať prepad cien ropy. Vojny sa dajú viesť za nepriaznivých hospodárskych pomerov, ale ťažko by sa dala vybudovať masívna sila,  ktorú by Rusko pre  túto vojnu potrebovalo.

Priamy útok na blok medzi USA, pobaltskými štátmi, Poľskom a Rumunskom, je nemožný. Rusko sa utieka ku globálnej kampani menšieho narušenia, ako tomu bolo v osemdesiatych rokoch. Táto kampaň skončila kolapsom Sovietskeho zväzu. Predstava, že súčasná zásadná geopolitická rovnováha sa môže zmenť prostredníctvom krádeže E-mailov, má veľmi malú historickú oporu. Ide o užitočný nástroj, ale nenahradí hospodársku a vojenskú moc. Ba čo viac, obvinenia z ruského zasahovania do amerických volieb Trumpovi aktuálne sťažujú, aby nasledoval nemeckú líniu spolunažívania s Ruskom. Pochybujem, že prezident Putin mal práve toto na mysli, keď spustil destabilizačnú kampaň.

Poľsko nebude nikdy ľahostajné ohľadom zámerov Ruska a Nemecka. Pre Poľsko je to otázkou života a smrti. USA sú znepokojené, keď sa Rusko a Nemecko stavajú nepriateľsky voči USA a americké znepokojenie často vyústi do vojenského nasadenia. Súčasné napätie ohľadom Ruska a Nemecka zapríčinilo, že americká politika prešľapuje na mieste. Tak sa stalo, že Rusko a Nemecko dosiahli práve to, čo si najmenej želali t.j. americkú nepružnosť.

Čo sa týka G-20, média sa budú nepochybne zameriavať na osobné vzťahy medzi vodcami, ako keby vzťahy, prepletené viacerými generáciami bolo možné šmahom vyčistiť  medzi jedným vodcom a ostanými. Vodcovia prichádzajú a odchádzajú, ale národy pretrvávajú dlhšiu dobu. Pričom správanie národov má sklon nasledovať vzory: Rusko chce vybudovať múr proti invázii tak ďaleko na západe, ako je možné; Nemecko chce zachovať svoju ekonomickú rovnováhu  tvárou v tvár vojne alebo mieru; Poľsko žije v strachu pred oboma týmito krajinami; pričom USA vťahujú Európu do svojej siete globálnych vzťahov. Tieto predpoklady sú oveľa dôležitejšie než to, kto má koho rád.

(úplný preklad)

Stručná poznámka: v závere článku je presne pomenovaná sieť, do ktorej by sa Európa nemala nechať zatiahnuť; nemalo by ísť o hegemóniu Euroázie namiesto USA, ale o vyvažovanie, čo znamená multipolárny svetový poriadok bez diktátu jedného impéria.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984