Ekonomika manipulácie a klamstva alebo o chytaní na udicu

Akerlof, G,A,, Shiller R.J., Phishing for Phools. The Economics of Manipulation and Deception. Oxford, Princeton University Press 2015.

Dvaja nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu píšu o ekonomike manipulácie a klamstva. Pod ťažko preložiteľným názvom, bežný slovník nepomôže. Phish znamená krádež informácie na internete od jednotlivcov alebo spoločností, krádež informácie online popisuje Oxford English Dictionary ako angling – rybárčenie. Novotvar phool označuje toho, čo sa chytil na udicu, je obeťou rybárčenia. Obaja autori zdôrazňujú, že nepatria medzi odporcov trhu. Ich cieľom je dokázať, že mnoho našich problémov vyplýva z povahy ekonomického systému ako takého. Podnikatelia veria na čistý egoizmus obsiahnutý v ekonomickej teórii, náš systém voľného trhu šíri manipuláciu a klamstvá. Problém nespočíva v tom, že by bolo priveľa zlých ľudí. Väčšina hrá podľa pravidiel a usiluje o dobrý život. Lenže tlak konkurencie na podnikateľov aby manipulovali a podvádzali v rámci voľného trhu, nás vedie k tomu, aby sme nakupovali nepotrebné výrobky  a platili  príliš veľa, aby sme pracovali v zamestnaniach, ktoré pre nás nemajú žiadny zmysel a potom sa čudujeme, že naše životy ubehli akosi mimo.

Akerlof a Schiller by chceli nastaviť trhový systém, aby rešpektoval ľudskú dôstojnosť, aby sme našli dôvod pokračovať napriek bláznovstvu okolo nás. Knihu napísali pre amerických spotrebiteľov, aby zostali bdelí vo vzťahu k množstvu trikov, na nich uplatňovaných. A pre podnikateľov, ktorí sú deprimovaní prevládajúcim cynizmom a dostali sa do pasce mimo ekonomickú realitu. Keď je trh v rovnováhe, majú z toho aktéri prospech, rovnováha kradnutia vedie k nadštandardnému zisku. Kniha je pre vládnych úradníkov, pre dobrovoľníkov, pre mladých ľudí, ktorí budú mať prospech zo štúdia phishing equilibrium – rovnováhy kradnutia chytaním na udicu, pokiaľ nenaberieme odvahu proti nej bojovať. Autori pripomínajú jeden vynález spomedzi mnohých na prelome 19. a 20.storočia – mincový automat. Veľmi rýchlo sa z automatov na predaj stali hracie automaty. Čoskoro zruinovali príliš veľa ľudí a nastala regulácia. Novú kvalitu predstavujú hracie automaty na princípe počítača. A problém závislosti. Mollie ako symbol Anonymných gamblerov si je plne vedomá svojho problému: nepristupuje k automatu, aby vyhrala, vie že nevyhrá, pociťuje  totiž niečo ako nutkanie. Trhy sú ambivalentné. Toho, čo sa chytil na udicu, budeme označovať ako podvedeného. Sú dva spôsoby podvodu a teda dva druhy podvedených a to buď psychologicky alebo informačne. Mollie je obeťou psychologického podvodu, je si vedomá svojej situácie, ale nedokáže si pomôcť. Na rozdiel od nej iní podvedení sú obeťou optickej ilúzie, nie sú si vedomí svojej skutočnej situácie. Informačne podvedení sú obeťou dezinformácie cielenej priamo na nich, napríklad akcionári Enronu.

Ako sa dá rovnováhe kradnutia čeliť? Dovolávajú sa behaviorálnej psychológie, analyzujú tri dôvody. Keby ekonómovia brali do úvahy rovnováhu kradnutia ako všeobecný fenomén v situácii psychologickej alebo informačnej slabosti, mohli byť prezieravejší a zabrániť krachu. Ďalším dôvodom je úsilie o maximalizáciu bohatstva v situácii, keď aktéri presne nevedia čo vlastne chcú a narastá počet disfunkčných rozhodnutí. Sám aktér koná v určitom mentálnom rámci, naše konanie závisí od „príbehu, ktorý rozprávame sami sebe“, čo autori považujú za novú premennú v rámci ekonómie. Na záver vysokovážení ekonómovIa podotkli, že nevytvorili žiadnu nové ekonómiu a nepovažujú vynachádzanie novej ekonomiky za relevantné. Chceli dokázať, že rovnováha kradnutia nás vedie k zásadne odlišným záverom oproti starej ekonomike. Tým, čo žijú vo vyspelých krajinách, prináša úplne slobodná trhová ekonomika životný štandard, aký nám minulé generácie môžu závidieť. Lenže pre náš dobrý život je príliš dôležité, že sme vystavení rovnováhe kradnutia. Nenechajme sa teda chytať na udicu.

Dodatok

V našich podmienkach by som o rovnováhe kradnutia nehovoril, lebo máme nerovnováhu, verziu surového kapitalizmu, ktorá sa začala drancovaním po prevrate a ešte neskončila. Vzhľadom na sofistikované prostriedky manipulácie si kladiem otázku: akými možnosťami, ak vôbec nejakými, disponuje ryba, ktorá by sa chcela riadiť výzvou, aby sa nenechala chytiť na udicu (v USA i na Slovensku)?!