Duch Johna Randolpha

Počet zobrazení: 2151


Ak by sa nestal J. F. Kennedy prezidentom Spojených štátov, bol by z neho pravdepodobne dobrý historik alebo spisovateľ. Presvedčil nás o tom aj svojou knihou Profily odvahy. Je to už dávno, čo ju u nás vydal Orbis. Bolo to v roku 1968 a mohli sme vtedy posúdiť, za čo to dostal Pulitzerovu cenu. Ak by sa nestal prezidentom, mohol dlhšie žiť, no Amerika by prišla o svoju najväčšiu legendu.

Zalistoval som si v tejto starej knihe a oživil som si v pamäti príbehy ôsmich senátorov, ktorých odvaha a statočnosť zaujali autora natoľko, že sa rozhodol zvečniť ich aj v knižnej podobe. Uviedol nás do senátu, v ktorom pred desiatkami rokov tí najdôležitejší a najbohatší ľudia krajiny s klobúkmi na hlave a niekedy aj s nohami na stoloch rozhodovali o osude a smerovaní Spojených štátov. Vtedy, po vojne Severu proti Juhu, bol takýto pohľad do rokovacej miestnosti úplnou samozrejmosťou. Samozrejmosťou bolo aj to, že na rokovania chodievali senátori po drevených doskách, aby sa nemuseli brodiť po kolena v blate na washingtonských uliciach. Zachovala sa aj historka, že budúci prezident Lincoln, keď išiel v nových šatách a klobúku za služobnými povinnosťami, zachránil v takomto marase topiace sa prasa. Trápilo sa a bolo by sa v tom blate udusilo. Dobrák Lincoln vtedy zasiahol, nanosil odniekiaľ dosky a brava zachránil. – Bolela by ma hlava, ak by som tak neurobil, odpovedal okoloidúcim, ktorí sa prizerali. Povráva sa však aj to, že keď v tých časoch nastúpil do funkcie prvý vyslanec z Francúzska, naľakane zvolal: – Čoho som sa dopustil, panebože, že musím žiť v tejto krajine. To však ešte netušil, že zablatené a ospalé mestečko Washington je budúcou kolískou demokracie.

Ak by sme sa pozornejšie začítali do knihy J. F. Kennedyho, našli by sme v tých starých príbehoch aj odkaz pre 21. storočie. Tak ako v tých časoch, aj dnes má politika veľa spoločného. Vtedy aj dnes sa pohybujú na politickej scéne doslova politickí chuligáni, ktorí svojím chovaním a vystupovaním normálnych ľudí doslova odpudzujú. Nadávky, osočovanie, urážky sú už úplnou samozrejmosťou a nikto sa už ani len nezačervená, ak ho nazvete zlodejom, lumpom, gaunerom a pod. Na takýchto chuligánov upozornil vo svojej knihe aj J. F. Kennedy.

Spomenul istého senátora Johna Randolpha, ktorý vraj chodieval na rokovania senátu so striebornými ostrohami, bol večne opitý, v ruke mal ťažký jazdecký bič a pri nohách mal veľkého loveckého psa, počúvajúceho na slovo svojho pána. Aj počas rokovania ho museli zriadenci obsluhovať alkoholom. Krvou podliatymi očami sledoval, kto ako zahlasuje. Nejeden zo senátorov pred ním zložil klobúk z hlavy a nohy zo stola. Nepripomína vám to niečo? Vždy, keď sa začne niečo hovoriť o blížiacich sa parlamentných voľbách na Ukrajine, spomeniem si na pána Randolpha, ktorý si vždy dokázal v senáte ustrážiť svoje záujmy.

Keď počúvam, aká je dnes predvolebná atmosféra na Ukrajine, ako je celkom bežné zmlátiť tam poslanca, prokurátora alebo opozičného politika, hádzať ich do odpadkových kontajnerov, vyhrážať sa im aj ich rodinám, viem si celkom dobre predstaviť aj to, ako môžu tieto voľby dopadnúť. Chuligáni na uliciach si už ustrážia aby každý volil tak ako treba. Komu by sa zachcelo ohroziť seba a svoju rodinu? Vlastne okrem ultrapravicových a ultranacionalistických strán už niet koho voliť, z ostatných politických strán sú už iba franforce. Ak by voliči uvažovali aj o nejakom inom politickom riešení, už teraz nad nimi bdie duch Johna Randolpha v podobe strachu. Preletel cez oceán a stáročia, aby svojím spôsobom poučil každého, kto by neodolal tomuto pokušeniu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984