Dôsledky spoločenských zmien

Počet zobrazení: 4629

Dôsledky, ktoré spôsobili u nás zmeny po roku 1989 svojou mimoriadnou ústretovosťou voči zahraničnému kapitálu, pretrvávajú bez možnosti ich eliminovať, prípadne zmierniť. Majú systémový charakter, nedajú sa vypovedať. Štát, jeho orgány, síce vytvárajú právny rámec  istých drobných zmien svojimi nariadeniami, vyhláškami a zákonmi, no ich platnosť býva krátkodobá, nedôsledná,  preto sa míňajú deklarovaným či očakávaných úmyslom, alebo účelovo vychádzajú v ústrety potrebám istej neveľkej, ale vplyvnej časti spoločnosti.

Sem-tam sa už objavujú hlasy:
– že štát ako vlastník cestnej a železničnej siete málo dbá o jej kvalitu, rozsah či potreby používateľov, že mostné telesá sú dlhodobo neudržiavané či preťažované a sú teda nebezpečné pre dopravu.
– že sprejazdnenie Slovenska súvislou diaľnicou od západu na východ je opäť posúvané až za rok 2020 a pritom pre postupnosť a priority sú rozhodujúce počty vozidiel napočítaných za jednotku času – aj keď platí, že kde nie je cestná sieť potom i zanedbateľné počty vozidiel sú rozhodujúce pre odmietavé rozhodovanie o prioritách. A môžu ľudia protestovať účelovým a pomalým prechádzaním po vyznačených prechodoch, alebo spisovať petície, že v ich dedine pukajú múry na domoch pri hlavnej ceste.
– že zdravotná starostlivosť založená na solidarite je v trvalých problémoch a v pripravovanom programe istých strán je považovaná za prekonanú a mala by byť prevedená do vlastníctva súkromných spoločností, mať podnikateľský charakter, kde zdravie je tovar, ako to naznačujú úspešné zdravotnícke zariadenia finančných spoločností. Veď ich záujem o nemocnice nemá iste len humanitný charakter, ale zisk, ktorý vytvoria poskytovaním istých vyhradených a dobre vyargumentovaných platených služieb. A ako argumenty k zmenám sú aj rôzne kresby kružníc okolo istých miest, aby boli doložené názorné fakty k zefektívneniu starostlivosti o ľudí a počítajú kilometre.

Podobné javy a problémy môžeme pozorovať v školstve s neprekonaným nedostatkom financií na mzdy učiteľov, ktorí stále hrozia štrajkami, na zlepšenie materiálnych podmienok výučby na školách, na učebnice podľa výberu riaditeľa. Navyše, školský systém  nedostatočne rešpektuje požiadavky podnikateľov na pracovnú silu.

Spoločenské zmeny v uplynulých rokoch sa najviac dotkli výrobnej základne štátu v priemysle, ale aj v poľnom hospodárstve. Dnes už môžeme registrovať, že pokiaľ výrobné podniky nezanikli úplne, ostala v nich len tá časť produkčného potenciálu, ktorá harmonizuje s programom nových vlastníkov a podľa toho majú aj novú podobu. Je v nich niekoľko samostatných s.r.o. alebo až a.s. v nových podnikateľských podobách (holding) s neznámymi, ale rozhodujúcimi majiteľmi s adresou spravidla v daňových rajoch. No o pôvodné vnútropodnikové komunikácie, energetické rozvody a kanalizáciu sa nemá kto starať, pretože noví vlastníci sa nevedia dohodnúť, komu čo prináleží platiť. Podobne ešte aj starostlivosť o požiarnu ochranu a ochranu majetku dbajú na zmluvnom základe externé spoločnosti v podobe s.r.o., alebo okresné verejné požiarne zbory za odplatu.

Vždy i v minulosti bol celospoločensky položený dôraz na potravinovú sebestačnosť, no dnešný stav v poľnom hospodárstve je podivuhodný, skoro už veľkopodnikateľský iste zaujímavý. Preto nemáme už vlastné ovocie, zemiaky, cukor, ale máme prebytky krmného obilia, kukurice, repky olejnej. Mäso a mlieko sa dováža. Mäso až z Argentíny do Poľska, aby sa výrobky predávali v zahraničných supermarketoch na Slovensku. Cukrovary v Trebišove, Rimavskej Sobote, Dunajskej Strede, Šuranoch, Trnave už netreba.

Možno aktuálne, ale nezávisle s celkovým stavom v tomto sektore sa schyľuje k novej definícii pôdy ako majetku celého národa, občanov štátu, ktorá nemá byť tovarom, ale k tomu sú potrebné ústavné zmeny podobné, akými boli dosiahnuté definície o vode a liečivých prameňoch. Už teraz ide o prehraný boj, pretože európsky parlament nedovolí vyňať pôdu z predmetu podnikania, čo časť aj našich poslancov komentuje s tým, že predsa cudzí vlastník pôdy ju neodnesie domov, do materskej krajiny. Nevedia práve takí, že počas vojny Nemci vyvážali z Ukrajiny čiernu, vysoko úrodnú zem do Reichu. Ale to, že nový zahraničný či domáci developer, vlastník, môže práve za pomoci miestnych úradov štátu za úplatu pôvodnú úrodnú pôdu predefinovať a využiť na stavebné účely alebo priemyselný park.

Spoločným rysom nášho života, totiž vzťahu štátu a súkromnej sféry, je povýšenie úplatkárstva známeho aj z minulosti vyššie, na korupciu. Rôzne práce, nákupy, služby veľa orgánov a úradov sleduje a dbá o čistotu (transparentnosť) vzťahov medzi štátom a súkromným dodávateľom a v rámci zákona o obstarávaní i s limitmi, čo však medzi súkromnými subjektmi nie je potrebné, hoci aj tie predsa medzi sebou vstupujú do zmluvných vzťahov. Tam je všetko v poriadku, nič sa nemusí riešiť žalobami pred trestno-právnymi orgánmi štátu. Keby sa niečo nekalé prevalilo na verejnosť, možno si to vybavia ináč a diskrétne ako inteligenti, silou. Aspoň tak, pretože tých iných žalôb medzi štátnymi subjektmi a súkromnými spoločnosťami je už priveľa.

A kedykoľvek sa otvorí problém súvisiaci s niektorou už spomínanou časťou nášho života, najčastejšou odpoveďou je, že snaha je, len chybujú peniaze. Tie ale predsa musia niekde byť, niekde sa musia strácať, aby sa skutočný tok peňazí nedal vysledovať. Tomu však bránia zákony o ochrane obchodného a bankového tajomstva a každá i pravdivá informácia získaná nedovoleným spôsobom je pre súdne konanie irelevantná. Také sú zákony slobodného trhu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984