Bašár al-Asad sa asi zbláznil

To, čo dnes najviac znepokojuje svetovú verejnosť, sú udalosti súvisiace so situáciou v Sýrii. Naši aj susední politici sa síce vyjadrujú zatiaľ iba opatrne o blížiacom sa vojenskom zásahu v tejto krajine, no veľmi dobre vieme po skúsenostiach v Líbyi, Iraku, Afganistane..., že aj im sa skôr či neskôr rozviažu jazyky. Zatiaľ sme odkázaní iba na vyjadrenia tých najdôležitejších politikov a generálov, ktorí o všetkom rozhodnú a ktorým je všetko jasné. Ak je pravdou to, že Asad je skutočným páchateľom zločinu, z ktorého je obviňovaný, musel sa zblázniť. Normálny človek by predsa nedal príkaz použiť chemické zbrane v čase, keď celý svet s napätím pozoruje, čo sa deje v tejto krajine. Aj blázon alebo zvrhlík by sa snažil v jeho koži nevzbudzovať pozornosť takýmto zločinom. Je to strašný zločin, ktorý by nemal ostať bez potrestania, no nechápem, ako je možné, že vidíme na fotografiách iba stovky zavraždených civilistov, starcov, žien a detí, ale žiadnych bojovníkov proti Asadovi, s ktorými jeho armáda bojuje. Sú vari títo bojovníci imúnni proti otravnému plynu? Ak sa vierohodne nedokáže, že Asad tento zločin skutočne spáchal, potom nám celkom logicky bude vŕtať v hlavách aj myšlienka, či v krvi niektorých politikov a mocnárov sa neprebudili gény , ktoré zdedili po svojich predkoch ešte z čias kolonializmu. Celé stáročia totiž predkovia najmocnejších národov vo svete dobýjali a kolonizovali. Učili ostatné národy prispôsobovať ich život a tradície svojím predstavám. Nikdy sa to nezaobišlo bez krviprelievania. Nikdy však po ich zásahoch nenastal v týchto krajinách trvalý mier a pokoj. Zdá sa, že dobyvačne a kolonizačné gény sa z nich nevyparili, že sa dedia, tak ako sa dedí po svojich rodičoch talent alebo šikovnosť.

Netrúfam si odhadnúť, koľko krvi zasa potečie, no isté je, že znova tu budú ďalšie obete, ale aj desaťtisíce utečencov... možno ich bude viac ako doteraz. Budú utekať z miesta svojho trvalého bydliska pred tzv. oslobodzovacou armádou ak zvíťazí, tak ako poutekali už státisíce, pred Asadom. Ich cieľom budú krajiny, v ktorých sa nestrieľa. Nielen vojna, ale aj ekonomické zdroje z týchto krajín, už nestačia ich vyživiť. Akoby mohli, keď počet obyvateľov sa už v niektorých z nich strojnásobil. Bude potrebné už skutočne zodpovednejšie sa starať o vlastné ekonomické zdroje, aj v krajinách Európy. Po generáloch a bojachtivých politikoch by mali prísť k slovu aj ekonómovia. Rovnako nás však znepokojuje nielen obrovské množstvo utečencov z krajín, v ktorých sa neprestalo strieľať a bojovať aj to, čí títo utečenci neprinášajú so sebou do Európy aj napätie a nenávisť, ktorá v nich koluje celé stáročia. Ťažko uveriť tomu, že ak príde do nového domova prívrženec Asada, nájde pokoj a mier, v objatí svojich rodákov, ktorí pred Asadom zutekali.