Ako sa z elít stali davy

Kedysi som si myslel, že najdôležitejšími knihami napísanými v 19. storočí, ktoré majú čo povedať aj k situácii dneška,  boli Filozofia práva G.W. F. Hegla a Kapitál K. Marxa. Hegel vo svojom diele dôrazom na koordináciu štátu, občianskej spoločnosti a trhu, ponúka koncepciu konsolidácie porevolučných spoločností. K. Marx zasa ukazuje na obmedzenia tejto konsolidácie, pretože krízy sú základnou podobou vývoja ekonomík a následne aj spoločností, v ktorých určujúcim imperatívom je akumulácia kapitálu. Kríza sa rieši prostriedkami, ktoré vyúsťujú do ďalšej krízy. Atď.

Obidvaja, tak Hegel ako aj Marx, však počítali s tým, že subjektom diania v spoločnosti sú zreteľne identifikovateľné zoskupenia, s jasnou identitou: národy, triedy, diferencované sociálne vrstvy. Treba však povedať, že obidvaja, Hegel úkosom, Marx už aj priamo, videli, že v politike moderných spoločnosti sa objavuje nový fenomén: politickou silou sa stávajú neurčité, amorfné zoskupenia, na scéne sa objavujú davy.

Práve na tento jav upriamil pozornosť Gustave Le Bon, autor knihy Psychológia davov, knihy, ktorá vyšla v roku 1895 a o súčasnosti nám možno povie viac ako knihy autorov spomínaných v prvom odstavci.

Keď raz bude zariadená obrazová galéria dvadsiateho storočia, tak dôležité miesto v nej budú mať fotografické a filmové snímky vášnivých, rozhorčených alebo nadšených davov. Moderná komunikačná technika, rozšírila priestor pre vytvárania davov. Už nie je potrebné byť reálne súčasťou davu, súčasťou davu sa už môžeme stať virtuálne, akoby teleportáciou. Mení sa priestor, v ktorom sa masové emócie prejavujú, respektíve produkujú. Už to nie sú len námestia, ulice, dnes je to internet, sociálne siete. Ide o anonymné emócie, emócie bez osoby, bez svojho konkrétneho nositeľa. Moderné davy sa presťahovali do elektronicky vytváraného priestoru. Ich vplyv však rastie.

Mnohí sa domnievajú, že davy vznikajú manipuláciou, sú produktom elít, malých, cieľavedomých skupín, ktoré skryto sledujú svoje ciele a do ich realizácie dokážu zapojiť veľké skupiny ľudí, ktoré si vôbec neuvedomujú, že ich niekto „využíva“. Čo ak je to naopak, čo keď dav vytvára svojich vodcov, svoje elity, ktoré sprvu tlmočia jeho požiadavky, neskoršie ho začínajú usmerňovať, ovládať a postupne rozkladať. Mobilizácia davov, či už reálnych alebo virtuálnych, sa stáva základným nástrojom dosahovania politických cieľov. Sklamanie jedného davu však vytvára podmienky pre vytvorenie iného davu, inej elity. Faktom je, že dav bez elít je slepý, elity bez schopnosti osloviť dav, sú zasa slabé. Sú však aj davy, ktoré nedokázali vytvoriť svoje elity a sú aj elity, ktoré márne hľadajú svoj dav. Tie elity, ktoré nenašli svoj dav, sa obvykle samé stanú davom, respektíve začnú myslieť ako dav. Politické elity si nahovárali, že ovládli umenie ako usmerniť nespokojnosti davov, ako postaviť dav proti davu. Kto čím bojuje, tým aj hynie. Tak aj je to aj vo vzťahu elít a davov v súčasnosti. Myslenie elít nasiaklo davovosťou.