Aj k slovenským súvislostiam s ruským plynom

Počet zobrazení: 2211

Problematiku dodávok ruského zemného plynu by mali naši špecialisti, plynári sledovať a hodnotiť z dlhodobého hľadiska a nielen z pohľadu vlastníkov rodinných víl, ktorým na vykurovanie stačia brezové polená v kozube. Ide totiž o mimoriadne citlivý a dôležitý problém našej ekonomickej budúcnosti, nielen tranzitu  plynu cez Ukrajinu a Slovensko. Záujem EÚ, aby ruský Gazprom zmenil selektívnu politiku voči jednotlivým štátom je možno aktuálne prijímaný s nádejou, že štáty Európy by mohli z jednotnej politiky ťažiť viac ako z rozdielneho postoja Gazpromu k jednotlivým krajinám podľa toho, ako sa správajú k Rusku a k sankciám. No čo je na tom neprirodzené?

Už táto zima ukázala, že európske štáty v snahe pomôcť Ukrajine „potrestanej“ za nesplácanie platby za plyn v pôvodne dohodnutých reláciách a prirážku za dlh začali solidárne na pokyn Bruselu reverzným tokom dodávať plyn na Ukrajinu. Aj my v objeme, ktorý dovolil prepoj vo Veľkých Kapušanoch, do 20 mil. kubických metrov denne. Boli aj takí politici nespokojenci, ktorým sa ten objem javil nízky, nedostatočný, nezodpovedajúci ich obdivu k bývalým Banderovcom. Podobne sa zachovali Poliaci i Maďari, a nevieme, koľko z týchto dodávok bolo z prebytku kontrahovaných objemov pre iných. Doterajšie dohody o dodávkach ruského plynu totiž nedovoľovali, aby plyn pre konkrétneho odberateľa sa mohol predávať ako vlastný ďalej; to Gazprom považoval za porušovanie dohody. Opačne prevláda názor, že predsa kúpený plyn je ich a môžu ho predávať komu chcú. Spory o výklad tejto formulácie ešte nie sú na konci a budú pokračovať, ale v platných  zmluvách to bolo tak napísané.

Všeobecne sa vie, že denná dodávka ruského plynu v tomto čase do Európy činí 360 mil. kubických metrov denne, počas pokojných dôb to bývalo až o 17 % viac, teda okolo 400 mil. kubíkov. Pokrýva to 30 % spotreby európskych užívateľov plynu na rôzne, ale hlavne na základné potreby hospodárskeho života všade, kde plyn potrebujú.

Do dlhodobo existujúcich a pokojných vzťahov vstupuje politická snaha zabrániť Rusku spolu s Tureckom a možno i Gréckom vybudovať cez Stredozemné more nový plynovod končiaci na hranici s Európou s tým, aby si európski spotrebitelia vybudovali vlastné trasy všade tam, kde ich chcú a potrebujú mať. Začal sa boj, ako výstavbu trasy prekaziť. Hlavným, ale nevysloveným dôvodom je vynechanie trasy cez Ukrajinu ako nespoľahlivého spojenca pre tranzit plynu, čo sa, žiaľ, dotkne aj nás. Ostane len na Ukrajine, ako sa k tejto alternatíve za pomoci svojich nových spojencov postaví, má ich niekoľko, len si vybrať. Koho a koľko kto požičia.

Nový variant nahradiť ruský plyn, teda okolo 400 mil. kubíkov plynu denne dovozom skvapalneného plynu z blízkovýchodných lokalít, ktoré už tradične dodávajú plyn do Francúzska, Talianska a pod. je možné, no za cenu nových investícií do skvapalnenia, skladovania, prepravy i nových rozvodov plynu po jeho opätovnom splynení. A súčasne priviezť o 285 tisíc. ton skvapalneného plynu denne do Európy viac. To by sa týkalo aj nás! Ale všetko to treba rýchle, najneskôr do roku 2019, pretože podľa rusko-čínskej dohody sa už trasa plynovodu z polostrova Jamal k hraniciam s Čínou buduje.

Ak teraz dokazujú finanční analytici, aké efektívne sú sankčné opatrenia vlády USA a EÚ na ruskú ekonomiku, skutočne je to pravda, ale budú dočasné, dovtedy až keď ruský plyn začne prúdiť do Číny a Indie. A keď obrovský prebytok čínskych financií v USA budú potrebovať čínske firmy na platby za ruský plyn Až potom to bude zaujímavé. Síce tým bude splnený sen politických ideológov vytlačiť Rusko z Európy, ale v konečnom dôsledku dôjde aj na nás a kto z tejto orientácie našich politikov získa najväčší profit sa uvidí o krátky čas. Možno už okolo Dňa víťazstva nad fašizmom do piatich rokov. Treba sa spýtať pánov Bútoru i Šebeja, tí vedia ako sa chytá ruský medveď za uši.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984