Horšia a lepšia správa

Najprv tá horšia. Pre všetkých tých, ktorí sa z takých či onakých dôvodov nádejali, že predseda parlamentu odstúpi alebo že ho jeho vlastní súkmeňovci – prípadne s podporou opozície – odvolajú. Že sa teda v našej politike presadí mravný rigorizmus proti politickému cynizmu. Alebo tlak verejnej a mediálnej mienky proti logike moci. Alebo že „očista politiky“ bude platiť pre všetkých rovnako. Dokonca aj pre tých samých, ktorí s týmto heslom vyhrali voľby. Nestalo sa.

Je to zlá správa pre tých, čo rozohrali túto hru o povalenie alebo aspoň oslabenie vlády. Tento pokus im jednoducho nevyšiel a kto si myslel, že vyjde, ukázal sa ako naivný. Logika politiky nie je totožná s logikou etiky. Dokonca aj logika práva je slabšia než logika politiky. Je to síce cynické, ale realistické konštatovanie. O najvyššie mocenské pozície sa bojuje všetkými prípustnými prostriedkami a nejaká „osobná hanba“ v tomto boji sa dá rutinne prekryť nejedným úskokom či manévrom. Stalo sa.

A teraz tá lepšia správa. Pre tých istých, čo rozohrali túto hru, ale prehrali. Kedy už naši politickí aktéri pochopia, že bojovať v politike argumentmi „ad personam“ je nielen druhoradé a nedôstojné, ale aj pochybné a neúčinné? A kedy pochopia, že treba bojovať ideami a riešeniami problémov, a nie kauzami a škandálmi? To by bola tá dobrá správa pre všetkých, ktorým v politike ide o jej podstatu — o službu spoločnosti a krajine —, a nie o osoby a ich stoličky. Tých druhých či svoje vlastné. Pravda, ak by sa z tejto cynickej prehry dokázali poučiť a podľa toho zmeniť svoj štýl praktizovania politiky.

Nevedno, aké správy sú toto pre Slovensko. Kto skóroval a do ktorej bránky, to sa ešte ukáže. Napokon, všetci môžu a mali by ukázať, o čo im v politike ide. Vyhrať mocenský zápas je len cesta, prostriedok k tomu. O výhre v politike v konečnom dôsledku rozhoduje to, čím a ako sa politici zapíšu do životov ľudí.