Samota v meste (2)

Na „trhu“ existuje veľa návodov, ako si nájsť manžela. David Wygant, kouč, ktorý sa špecializuje na koučing mužov a žien pri hľadaní partnera, poskytuje dobre štruktúrované rady napríklad na stránkach yahoo. Aj ten, kto hľadá zamestnanie, nájde v kníhkupectvách a na internete nesčíselné množstvo rád, ako sa správať, aby sa zamestnal. Úrady práce poskytujú nezamestnaným kurzy, v ktorých sa zdokonalia v stratégiách hľadania zamestnania. Hoci v podrobnostiach sa líšia, základné pravidlá ostávajú rovnaké. Každý personalista potvrdí, že existujú dve najdôležitejšie: presvedčiť potenciálneho zamestnávateľa o svojej kvalifikácii a o svojom záujme. Kým v otázke kvalifikácie sa všeobecne odporúča úprimnosť, náš záujem, naopak, ponúka priestor na manipuláciu a malé či väčšie klamstvá. Ak má naša nová práca pozostávať napríklad z obsluhy stroja, ktorý nepoznáme a ktorý sme doteraz nikdy nielen neobsluhovali, ale ani nevideli, nemá zmysel, radia kouči, na pohovore tvrdiť, že stroj ovládať vieme. Ak totiž zamestnanie získame, skôr či neskôr vyjde pravda najavo. Jednak sa tým blamujeme, jednak, tvrdia nám, nechce mať nikto zamestnanie, v ktorom sa nebude cítiť dobre. (Takáto rada je však dosť luxusná. Ak som dlhodobo nezamestnaná, chcem hocijaké zamestnanie, nech sa v ňom cítim akokoľvek.) Klamať v životopise o získanom vzdelaní sa priam zakazuje; odhalené klamstvo je zvyčajne podnetom k okamžitej výpovedi. Preto by uchádzači o zamestnanie vo veciach svojej kvalifikácie klamať nemali. Existujú však „správne“ formulky, učia nás kouči, ako nedostatky v kvalifikácii potenciálnemu zamestnávateľovi sprostredkovať: „Nie, s týmto strojom nemám skúsenosti, ale rád/rada sa učím novým veciam. Nie, po nemecky neviem, ale učiť sa cudzie jazyky bolo vždy mojím koníčkom.“ Tu sme však už v oblasti záujmu, nie kvalifikácie. V Európe kolujú historky o povestnej vernosti ázijských zamestnancov svojim firmám. Avšak aj v Európe je na pracovnom pohovore rozhodujúce, nakoľko presvedčíme svojho budúceho zamestnávateľa o svojom záujme pre neho pracovať. Vždy sme chceli robiť práve toto. Nie, mať deti sa v najbližšom desaťročí nechystáme. Áno, oveľa rozhodujúcejšie je pre nás takzvane si budovať kariéru, a budovať si ju chceme výlučne v tejto spoločnosti. Ak náhodou nejaké deti máme, máme aj starú mamu, manžela či susedku, ktorí sa o ne postarajú, kým budú choré a my sa budeme naďalej venovať práci. Nie, nechystáme sa odísť do zahraničia ani na lepšie platené miesto, lebo práve táto spoločnosť presne zodpovedá všetkému, čo sme celé roky hľadali. Sme pripravení naučiť sa obsluhovať neznáme stroje, učiť sa exotické jazyky, tráviť víkendy na služobných cestách. Najlepšie urobíme, radia kouči, ak hneď po pohovore zavoláme personalistovi, poďakujeme sa za čas, ktorý nám venoval a opäť zdôrazníme, ako nás pohovor len ubezpečil v presvedčení, že práve toto je práca, ktorú sme priam od detstva chceli. Kým kvalifikácia je nám daná a nedá sa s ňou veľmi manipulovať, otvára náš záujem priestor na fikciu a záleží len na našej šikovnosti, nakoľko presvedčivo ho dokážeme pred personalistom fingovať. Ak si však hľadáme partnera/partnerku, za najdôležitejšiu stratégiu sa považuje dobre maskovať svoj skutočný zámer. Všeobecne sa to radí najmä ženám, ale práve David Wygant, spomínaný kouč, upozorňuje aj mužov, že prílišný záujem ženy znechucuje. (A ja som Davidovi Wygantovi vďačná za to, že narušil stereotyp ženy naháňajúcej muža a muža, ktorý si v obchode s karnevalovými potrebami kupuje umelé fúzy, aby inkognito unikol pred prenasledovaním zadychčanej ženy.) Vo veciach „kvalifikácie“ sa neodporúča klamať ani tu. Ak napríklad uverejňujeme na internete zoznamovací inzerát, neuvádzajme, že sme mladší, ako v skutočnosti sme, a ak máme nadváhu, neopíšme sa ako „atletickí“ či „dobre stavaní“. Podobne ako pri hľadaní zamestnania, sa radí neklamať, že radi/rady športujeme, ak sme v skutočnosti naposledy bežali na telocviku na základnej škole, nezaškodí však poznamenať, že už dlho hľadáme nejaký nový koníček, a možno by sa ním mohol stať práve paragliding alebo skialpinizmus. V tomto sa personalisti, zdá sa, od potenciálnych partnerov (a partneriek!) veľmi nelíšia. Avšak pozor! Ani za svet nedajme najavo záujem. Ak po schôdzke pošleme budúcej potenciálnej partnerke/partnerovi esemesku (naschvál sa tu nevenujem rodovým rozdielom, pričom však stále platí, že kým ženy záujem prejavovať nesmú nikdy a za nijakých okolností, mužom sa to niekedy a vo veľmi kontrolovaných podmienkach dovoľuje) stratíme u nej/neho niekoľko cenných bodov a dávame najavo, ako veľmi nám na nej/na ňom záleží. Medzi klasické rady, ako maskovať svoj záujem, patrí: v časoch, keď predpokladáme, že by nám kandidát/kandidátka zatelefonovali či napísali esemesku, si vypnime mobil. Veď vďaka odkazovým schránkam a esemeskám informujúcim o zmeškaných hovoroch nám aj tak nič neunikne. Ak si už mobil nevypneme, niekoľkokrát ho nezdvihnime, prípadne, ak to naozaj nemôžeme vydržať, zdvihnime až po piatom zazvonení. Vysvetlime, že práve nemôžeme hovoriť, ale nevysvetľujme prečo, vznikne tak priestor na fantáziu a predstavy. Keď si dohovárame schôdzku, zásadne sa pritom pozerajme do diára a termín niekoľkokrát zmeňme. V žiadnom prípade nepriznajme, že dávame schôdzke prednosť pred čímkoľvek iným, pred hodinou aerobicu či stretnutím s kamarátkou (z týchto rád vyplýva, že ženy majú zásadne na programe aerobic a stretnutie s kamarátkou). Na schôdzke nikdy nehovorme o tom, že by sme sa chceli ženiť/vydávať, o deťoch ani nehovoriac. Všemožne sa snažme vzbudiť dojem, že život máme dokonale zariadený bez partnera/partnerky, máme koníčky, prácu, kamarátov a kamarátky, chodíme na dovolenky, cvičíme aerobic, venujeme sa charite, navštevujeme opustené psy v útulku, chováme mäsožravé rastliny, robíme teda všetko iné, len nehľadáme partnera/partnerku, pretože od neho naša životná pohoda v žiadnom prípade nezávisí. Je samozrejmé, že ak by sme sa rovnako správali k budúcemu zamestnávateľovi, nijakú prácu by sme si nenašli. Tvrdiť na pracovnom pohovore, že podstatnejšie ako pracovať, je pre nás stráviť exotickú dovolenku, že večer sa nevenujeme práci, ale chodíme na aerobik, zdvihnúť personalistovi telefón na tretíkrát a aj to až po piatom zazvonení a potom tlmeným hlasom povedať, že práve nemôžeme hovoriť, a keď nakoniec hovoriť môžeme, dlho listovať v diári a niekoľkokrát termín pohovoru zmeniť, sú komické situácie, karikatúry zo zlého béčkového filmu. Oveľa podstatnejšie sú dve veci. Jednak, že hľadanie partnera/partnerky sa stalo aktivitou porovnateľnou s hľadaním zamestnania. Už len to, že aj v tejto oblasti existujú kouči, svedčí o tom, že partnera/partnerku si hľadáme, ako si hľadáme dobre platené, výhodné zamestnanie, podľa možnosti čo najpredvídateľnejšie, najlepšie zodpovedajúce našim očakávaniam, v ktorom pri najmenšej vynaloženej energii budeme mať najvyššie zisky. A jednak, že v súčasnosti na všetko existujú stratégie. Desať rád, ako nájsť dokonalé zamestnanie, dokonalé šťastie, dokonalé dôchodkové poistenie, dokonalý bankový účet, partnerku a manžela. Štruktúrované stratégie nám dodávajú pocit kontroly. Postupujeme od bodu A k bodu B, od rady číslo 1 k rade číslo 2, a ak postupne splníme všetky úlohy a vyplníme všetky položky manuálu, na konci zo všetkých ponúkaných možností nájdeme tú správnu. Musíme však byť opatrní, aby sme sa neodklonili od návodu, od A k C nepreskočili B, písali presne do riadku, ani o kúštik vyššie či nižšie. Učíme sa, ako predstierať záujem a predstierať nezáujem, ale neučíme sa, ako (znovu-) získať pocit, keď sa zahĺbime do (ľubovoľnej) práce tak, že nevnímame svet okolo seba. Kouči nás neučia, že prácu aj partnera/partnerku si možno nájsť aj vtedy, keď nás niečo uhranie a my nemôžeme robiť nič iné. Keď prestanú fungovať všetky doterajšie stratégie a abecedné poradia a my letíme priestorom – pohltení činnosťou alebo prítomnosťou druhého človeka. A pritom vzdať sa kontroly a letieť je jedným z najzmysluplnejších zážitkov v živote. Želám šťastný let!