Robert Fico a strela do nohy
sobota 07. december 2019Bod zlomu už bol. Pokúsil sa oň Daniel Lipšic ako politik pred dvoma sezónami. Mestá boli vtedy pooblepované jeho odhodlanou tvárou, bilbordy ohlasovali Novú väčšinu – a nič. Ohlasovaná Nová väčšina sa do parlamentu musela odviezť na chrbte Igora Matoviča, kde pomaličky umrela.
Bod zlomu potom prisľúbil Radoslav Procházka. Spolu s Mirom Beblavým si vyhrnuli rukávy bielych košieľ a šli do toho. Z bodu zlomu zostal iba polámaný kôl v plote. Deň po voľbách, keď sa Sieť ešte len trhala, sa o bod zlomu bez volieb pokúsila porazená opozícia a zvolávala na bratislavské Námestie SNP demonštrácie. Keď to nevyšlo pri urnách, mala pomôcť ulica. Vyjsť do ulíc sľuboval aj Andrej Kiska ešte skôr, ako mal zaregistrovanú stranu, nezabudnime…
No o bod zlomu sa pokúsil i Robert Fico, keď sa niekoľkokrát rozhodol z aktívnej politiky vycúvať. Prvý raz chcel zo stoličky premiéra vyštartovať do Prezidentského paláca. Nebyť Fica, nikdy sa v ňom neocitne Kiska. Neobratnému rečníkovi s povesťou dobrého anjela nasadil krídla. Stačilo, aby vzlietol. Lebo čísla nepustia.
Predseda Smeru mal a má na svojej strane stále viac tých, čo ho nekriticky nenávidia, ako tých, čo ho (ne)kriticky prijímajú. Navyše jeho „neelektorát“ má výraznú prevahu vo verejnom priestore a mediálna mienka je najvplyvnejší bublifuk. Stačilo, aby doň Fico poriadne dýchol a nový prezident bol na svete. Druhý raz sa pokúsil Fico ubziknúť na Ústavný súd a nebyť šialenej dvojvraždy zosnovanej v šialenej hlave, možno by mu už predsedal.
Pred poslednými voľbami pomohol udržať si úlohu v parlamentnom divadle Igorovi Matovičovi. Jeho osobná eseročka sa potácala vo všetkých prieskumoch, názorné pomôcky a tlačovky trikrát denne začali otravovať už aj milovníkov tohto žánru politiky. A vtedy zasiahol ako deus ex machina Robert Fico.
Zašermoval informáciami o nezaplatených daniach, a tak sme opäť mali šancu vidieť, ako sa z popola vynoril bájny vták Fénix, doráňaný „ficovinami“ chodil po babkinej povale s novými názornými pomôckami a posilnený úlohou, ktorú mu na telo napísal Fico, víťazil na televíznych obrazovkách. A potom bodoval i vo voľbách.
Niečo podobné sme videli teraz pri Jaroslavovi Naďovi, ktorého do Bruselu vyslali aj s bratom a švagrom za vlády Roberta Fica. Z neznámeho „bezpečnostného analytika“ je dnes hrdina a klient advokáta Daniela Lipšica. Svedok z bruselského prostredia NATO svoje svedectvo proti nemu stiahol, bezpečnostné riziko pominulo. Fajka zhasla, hrdina zostal. O akú spravodajskú hru išlo, sa hádam niekedy v budúcnosti dozvedia čitatelia nejakej novej Threemy.
Politické strany by rady prinútili občanov, aby čítali ich programy, ale darmo je, v našom milom kasínovom kapitalizme sa veľkému záujmu netešia programy, ale stávkové kancelárie. A Fico si strelil do nohy, lebo bojovať proti prieskumom má asi takú silu, ako zápasiť so scientológiou. Len tá hystéria okolo je smiešnejšia. Ústavní sudcovia budú chytať vietor v poli.
(Text vyšiel na Pravda.sk 4. 12. 2019)