Únavová apatia verzus vedomá aktivita

Počet zobrazení: 2464

V ostatnom čase sledujem v našej spoločnosti taký zvláštny fenomén. Ako keby sme v dôsledku chaosu v hodnotách a vysokej toxicity v našom politickom prostredí smerovali k naučenej bezmocnosti, prípadne k únavovej apatii. Ľuďom chýba príťažlivý a reálny sen, ako smerovať našu krajinu. Možno to súvisí aj s tým, že niektorí politici majú v sebe hodnotový chaos (absencia charakteru, presvedčivého myslenia či viery), a preto nie sú hodnotovými autoritami. Musíme si dopriať menej nenávisti a viac charakterných ľudí v tomto chaose hodnôt. Charakter totiž podporuje telesnú krásu a obohacuje mužov a ženy, keď ich opúšťa mladosť .

Iná vec je chaos hodnôt vo svete. To je ťažšia téma – oporným modelom by sa mohli stať štáty, kde je nielen prosperita, ale aj nízka kriminalita, vysoká kvalita života, dobré zdravie, ako napr. Švajčiarsko, severské štáty – Nórsko.

Dôležité je, ako z toho von. Z môjho pohľadu je len jediná cesta. To je individuálna cesta rozvoja vedomia každého človeka, cieľom ktorej je kontinuálne a kvalifikovane pracovať vo všetkých aspektoch osobnosti, čo mu dá porozumenie reálnej skutočnosti a stavu, v akom sa spoločnosť a svet nachádzajú. Na základe toho človek individuálne a nezávisle na nepriaznivých okolnostiach dokáže reálne vyhodnocovať stav vecí a postaviť sa k nemu konštruktívne vo svojom živote. V takom prípade človek vidí možné riešenia a sám sa ich chopí. Nečaká, kedy sa zmení stav v spoločnosti, inštitúciách, na politickej scéne. Naplňuje svoj život aktivitami, ktorými prispieva k reálnejšiemu videniu sveta aj u ostatných, pasívnych, ľudí a posúva svoj i život iných, ktorí o to stoja, neustále dopredu. Preto o bezmocnosti by tu nemala byt reč. Bezmocnosť  je výrazom nesprávnej životnej filozofie. Na základe nových interdisciplinárnych znalostí sa odkrývajú neštandardné a originálne riešenia v momentoch, kde stará a skostnatená veda povedala svoje posledné slovo.

Jednoducho povedané, terapeutický efekt v predmetnej oblasti dosiahneme presvedčením a vierou. Kultivácia rozumu a múdrosti je cesta presviedčania seba a iných; kultivácia emócií je tvorbou a posilňovaním viery. Obe spirituálne cesty sú možné a schodné.

Problém je v ich dominancii. Je potrebné pracovať na sebe, aby si to človek uvedomil a rozhodol sa pre program bytia teraz, dnes, zajtra, v tomto živote . Musíme tiež liečiť našu nevšímavosť, bezohľadnosť, prebúdzať nádej na zlepšenie . Na terapeutický efekt v predmetnej oblasti vplývajú aj nové strany so skutočnými myšlienkami. Preto vnímajme realitu aká je, nie akou sa javí a reagujme na prípadné problémy konštruktívne. Hľadajme možnosti riešení a viďme svetlo na konci tunela.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984