Načo sú nám odborníci?

Počet zobrazení: 3243

Novinári uverejňujúci správy z vyšetrovacích spisov najväčších káuz argumentujú tým, že to robia v spoločenskom záujme. Znamená to, že bez ich pričinenia by sa na Slovensku nikto nikdy nedopátral pravdy. Ak by sme s týmto názorom súhlasili, potom by sme jednoducho https://www.noveslovo.sk/sites/noveslovo.sk/files/ns_1992.jpgmohli zrušiť „tretiu moc“ či súdnictvo, ale aj prokuratúru a políciu. Nahradiť by ich mali príslušníci „štvrtej moci“, čiže pracovníci médií. Takže hlavným prokurátorom by mal byť novinár, riaditeľom SIS, riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry, Najvyššieho kontrolného úradu a Prezidentom Policajného zboru takisto. Ak by to nestačilo na vybudovanie slobodného a demokratického Slovenska, ďalší novinári by mali obsadiť aj posty ministra vnútra, spravodlivosti, financií či zahraničných vecí.

press-1015988_1280.jpg
Ilustračné foto: Pixabay.com

Pravda, nie je novinár ako novinár. Najprv by bolo potrebné zopakovať previerky podľa vzoru zo začiatku normalizácie a preveriť, či všetci majú jedine správne a prípustné názory. Napríklad by mali potvrdiť, že davy ľudí na námestiach v novembri 1989 si žiadali vstup do NATO, vítať rozmiestnenie amerických základní na našom území, potvrdiť, že kradnúť sa na Slovensku začalo až nástupom Smeru k moci a podobné nedotknuteľné bludy. Pravda, aj tí správni novinári časom môžu poľaviť v ostražitosti, takže by bolo treba vytvoriť nejaký post na ich korigovanie. Mohla by to byť napríklad matka beštiálne zavraždenej dievčiny, ktorá asi najlepšie vie, kto to urobil, ktorú správu možno pustiť do éteru a ako treba ďalej pokračovať vo vyšetrovaniach. Trocha mi to pripomína situáciu na Kube po víťazstve Castrovej revolúcie, keď na verejných súdoch s dôstojníkmi porazenej Batistovej armády mali významné slovo rodičia či priatelia umučených či v boji zabitých revolucionárov.

Zato s potešením možno konštatovať, ako sa v našich mediálnych informáciách rozširuje slovník o také slová, ako „zrejme“, „s veľkou pravdepodobnosťou“ či „pravdepodobne“. Čitateľ či poslucháč ohúrený obsahom správy tieto slovíčka ani nezaregistruje, čo je to isté, ako keď sa správa z prvej strany novín o týždeň odvolá na strane osem napísaná s malými písmenami, alebo keď istá nám spriatelená špionážna služba po päťdesiatich rokoch prizná, že klamala. Hlavnou zásadou žurnalistiky totiž už nemusí byť pravdivosť informácie, ale jej údernosť.

V diskusiách s mladými títo argumentujú, že si informácie overujú z rôznych zdrojov. Neuvedomujú si však, že všetky väčšinou len parafrázujú či opisujú jediný pôvodný zdroj. A utiekať sa ku zdrojom alternatívnym zatiaľ ešte nie je zakázané, stačí len ak sa en bloc označia za dezinformácie bez akéhokoľvek pokusu o argumentáciu. Istý môj mladý priateľ tieto zdroje odmieta čítať, hoci popri výmysloch v nich človek nájde aj vecne doložené opravdivé informácie. Tie však píšu tí zlí novinári, ktorým treba zavrieť hubu. A tí dobrí sú naši záchrancovia, ktorí nás dovedú do lepšej budúcnosti (HAHAHA).

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984