Patálie exprezidentov Kirgizska

Zoberme to skratkou. V auguste 1991 vyhlasuje Kirgizská sovietska socialistická republika svoju nezávislosť (na kom a na čom, to je neustále predmetom diskusie).

Sovietska zväz ukončuje svoju existenciu a prvým prezidentom už „nezávislého“ Kirgizska (Киргизская Республика – podľa pravidiel pravopisu slovenského jazyka je Kirgizsko jediná postsovietska stredoázijská republika, ktorá nemá v názve príponu „stan“) sa stáva – a teraz pozor! – nie prvý tajomník ÚV republikovej komunistickej strany, ako tomu bolo napríklad v susednom Kazachstane (N. Nazarbajev), Uzbekistane (I. Karimov) či v Turkmenistane (S. Nijazov) – ale „len“ prvý tajomník MV Komunistickej strany Kirgizska v Biškeku, akademicky profilovaný Askar Akajevič Akajev (Аскар Акаевич Акаев). Malo to svoje historické vnútropolitické dôvody, čo však je nad rámec dnešného zamyslenia.

Prezidentom bol až do roku 2005, keď na základe masových protestov abdikoval a urýchlene sa uchýlil sa do exilu v Moskve, kde ako dôchodca žije dodnes.

V piatej krajine Strednej Ázie – v Tadžikistane – šiel vývoj násilnou cestou, ktorá vyústila do dlhodobej a krvavej občianskej vojny.

Druhý kirgizský prezident v ére nezávislosti Kurmanbeg Salievič Bakijev (Курманбек Салиевич Бакиев) bol zvolený v júli 2005 a po druhej voľbe (2010), ktorá bola identifikovaná ako „nespravodlivá“, vydržal vo funkcii len do apríla 2010. Vtedy došlo v Kirgizsku k nepokojom, na základe ktorých K. Bakijev utiekol z krajiny (dodnes žije v Bielorusku, ale vraj má spolu so svojím bratom neustále vplyv na ekonomické procesy v krajine). Teda aj druhý kirgizský prezident odišiel (utiekol) do exilu.

Takže v roku 2010 bol stav taký, že všetci vtedajší exprezidenti Kirgizska „za službu vlasti“ opustili svoju krajinu.

Po úteku K. Bakijeva (a celého rodinného klanu) bola dočasnou prezidentkou Roza Isakovna Otunbajeva (Роза Исаковна Отунбаева), ktorá musela riešiť dôsledky etnických nepokojov (ktoré ochotne podporoval I. Karimov) vo Ferganskej doline. Dôležité je vedieť, že bola dočasnou, takže jej prezidentské kompetencie a možnosti boli minimálne, navyše bola ženou, čo sa v Strednej Ázii neodpúšťa.
 

Tretí v poradí

Tretí v poradí riadny prezident Kirgizska Almazbek Šaršenovič Atambajev (Алмазбек Шаршенович Атамбаев), než sa stal prezidentom v roku 2011, bol predsedom vlády (2010 – 2011) Kirgizska a predsedom Sociálnodemokratickej strany Kirgizska (1999 – 2011). Prezidentoval od roku 2011 do roku 2017, keď ho v riadnych (medzinárodne uznaných voľbách) nahradil S. Žeenbekov (ktorého A.Atambajev podporoval a presadzoval).

Prezident A. Atambajev bol historicky prvým prezidentom novodobého Kirgizska, ktorého mandát sa skončil v riadnom termíne a na zmenu nebola využitá revolúcia, ale – čo je dnes pre neoliberálov na námestiach neslýchané – výlučne voľby!

Inak konkrétni slovenskí neoliberáli sa pýtajú, načo sú voľby, keď je ich výsledky permanentne možné meniť ulicou? No predsa – podľa ich názoru, ktorý už, žiaľ, presiakol do Bratislavy – na okrasu!

Starý, čoraz viac starnúci československý rocker Petr Janda v projekte skupiny Olympic Ulice pozíciu dnešnej ulice (dosaď podľa potreby ) vyspieval (text Z. Ritíř) nasledujúco: „... Zase půjdu dlouhou ulicí/ Účast moje je dnes povinná/ A drama největšího divadla/ Teď začíná....“ Nechtiac sa globálne stávame súčasťou „... najväčšej drámy divadla...“.
 

Je po voľbách, zabudnite

Lenže potom sa to všetko začalo. Základné stredoázijské pravidlo, že pokiaľ si vo funkcii, si prohibita, ale keď si mimo, si incognita, začalo fungovať a je len otázkou, či aj tretí exprezident (A. Atambajev) sa nebude sťahovať mimo Kirgizska.

Totiž v máji 2019 vstúpil do platnosti kirgizský zákon, ktorý vytvoril možnosť zrušiť imunitu bývalých prezidentov, ktorí sa naďalej pohybujú v domácej politike. Prvých dvoch sa to netýka (už sú odsúdení a neplánujú návrat do Kirgizska), ale tento lex je veľmi presne namierený na A. Atambajeva.


Prezident S. Žeenbekov, vľavo, a exprezident A. Atambajev, vpravo, počas inaugurácie –
ešte ako priatelia a partneri. Fotozdroj: www.president.kg

Samotný A. Atambajev okomentoval tento zákon prijatý  Жогорку кенешем (parlamentom) Kirgizska nasledujúco: „... iniciátorom trestného stíhania je súčasný prezident S. Žeenbekov. Ale nič sa mu nepodarí... nikdy som sa nebál zodpovednosti a som pripravený sa zodpovedať za každé svoje rozhodnutie ako prezidenta... jednako, ponižujúcu úlohu, ktorú sa mi snaží vnútiť S. Žeenbekov hrať, samozrejme, nebudem...“

V súvislosti s atakmi na exprezidenta A. Atambajeva bol na výsluch predvolaný bývalý mer (primátor) Biškeku Narimana Tašbolotovič Tjueleev (Нариман Ташболотович Тюлеев), ktorý v meste pôsobil v rokoch 2008 – 2010. V roku 2013 ho odsúdili na 10 rokov za korupciu (v roku 2016 ho prezident amnestoval). Takže aj v Kirgizsku za všetkým hľadaj buď ženu, alebo korupciu.
 

Dodržanie tradície

Tradične sa politická sezóna v Kirgizsku končí nástupom letných mesiacov. Preto možno predpokladať, že ďalší politický (a osobný) osud exprezidenta A. Atambajeva bude predmetom rozhodovania až po prázdninách, niekedy na jeseň.

Kirgizský parlament musí mať 80 hlasov, aby „zarezal“ svojho bývalého prezidenta.

Pre poriadok treba uviesť, že dňa 22. júna 2019 sa v dedinke Кой-Таш (Koj-Taš), kde býva súčasný exprezident A. Atambajev, zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, ktorí sú pripravení „... ochrániť A. Atambajeva pred svojvôľou moci...“

Kde je hranica medzi neoliberálnym terorom a občianskou vojnou? Ťažko povedať, ale faktom je, že podporovateľov A. Atambajeva je vo verejnom priestore momentálne minimálne.

Asi platí to stredoázijské: „... pokiaľ si, tak si, ale potom už nie si...“

Podobnosť so Slovenskom je náhodná....

(Autor je vysokoškolský učiteľ)