Najnižšia nezamestnanosť nie je výhra

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny máme historicky najnižšiu nezamestnanosť. V štatistike je evidovaných už „iba“ 192 518 ľudí bez práce, čo predstavuje 7,38 percent nezamestnaných na celkovom počte pracujúcich. Detailnejší pohľad na jednotlivé okresy však už taký optimistický nie je. Napríklad v rimavskosobotskom okrese na konci apríla evidovali vyše 25 percentnú nezamestnanosť. Pritom väčšinu tvorili ľudia, ktorí sú bez práce viac ako 12 mesiacov. V bezprostrednej blízkosti tohto okresu sa nachádzajú ďalšie, napríklad Lučenec, Revúca či Rožňava, ktoré môžu súťažiť o prvú priečku v najvyššej miere nezamestnanosti. Na Slovensku sa totiž dlhodobo prehlbujú regionálne rozdiely, stále výraznejšie rozdeľovanie regiónov na atraktívne a neatraktívne pre zahraničné investície tak spôsobuje nevhodné a škodlivé polarizovanie. Príkladom je okres Kežmarok. Napriek tomu, že sa nachádza hneď vedľa popradského okresu s nezamestnanosťou okolo 6 percent, mal okres Kežmarok v apríli 2008 vyše 18-percentnú nezamestnanosť. Zdá sa, že prosperovanie jedného regiónu neprináša úžitok aj okolitým, ale práve naopak, prispieva k ich ochudobňovaniu. Koncentrácia ekonomických aktivít na jednom mieste a úsilie o posilňovanie konkurencie totiž regióny, ktoré nemajú vybudovanú základnú technickú a sociálnu infraštruktúru, skôr poškodzuje, než by im pomáhala zvyšovať ekonomickú výkonnosť a znižovať nezamestnanosť. Musíme urobiť ešte veľa, aby z vysokého ekonomického rastu bol aj rast zamestnanosti na celom Slovensku. Zamestnávame pracovníkov zo zahraničia, a pritom u nás žijú tisíce ľudí bez pracovných návykov, ktorí by však pracovať mohli a mali. Aktívna politika trhu práce by mala byť kľúčovým nástrojom zlepšenia tejto žalostnej situácie. Autorka je publicistka