Ideoví ľudoopi

Na diskotéke v študentskom klube bola v ten večer pravidelná „rocková noc“ a dídžej púšťal kvalitnú tvrdú muziku. Starý dobrý rock, punk a punkrock. Blížila s polnoc a parket s pomerne vyššou účasťou čierno odených vlasatých alebo inak od priemeru vzhľadovo odlíšených príslušníkov a sympatizantov od metalu či punku odvodených subkultúr ako obvykle, sa zapĺňal podguráženou mládežou.
Počet zobrazení: 923

Na diskotéke v študentskom klube bola v ten večer pravidelná „rocková noc“ a dídžej púšťal kvalitnú tvrdú muziku. Starý dobrý rock, punk a punkrock. Blížila s polnoc a parket s pomerne vyššou účasťou čierno odených vlasatých alebo inak od priemeru vzhľadovo odlíšených príslušníkov a sympatizantov od metalu či punku odvodených subkultúr ako obvykle, sa zapĺňal podguráženou mládežou. Keď tu zrazu v prostriedku sály ktosi začne „hajlovať“. Na mladého neonacistu, ktorý buď prehral stávku, alebo si tragicky zmýlil miesto a čas, sa uprelo niekoľko desiatok prekvapených pohľadov. A potom sa zosypali rany. Našťastie, včas zaúradoval príslušník súkromnej bezpečnostnej služby a autoritou svalov a obušku zabezpečil právo a poriadok. Keď si od väčšiny, pohoršenej verejným prejavením podpory režimu potláčajúcemu ľudské práva, vypočul, čo sa stalo, rozhodol múdro ako Šalamún: „Tak si teda ešte kopnite, ak chcete. Ale po jednom!“ Tak si teda kopli. Veď pod tlakom masy a v atmosfére autoritou odobreného násilia aj zaprisahaného pacifistu začne svrbieť noha. Po tom, čo „esbéeskár“ usúdil, že nešťastníkovi ležiacemu na zemi už stačilo, sa stopy ďalšieho osudu neznámeho neonacistu – smoliara zdanlivo končia pod schodiskom jednej z bratislavských diskoték. Zdanlivo – ďalšie indície na objasnenie tohto prípadu totiž nájdeme až v rovníkovej Afrike. Konkrétne v Ghane, kde skupina vedcov nakrúcala šimpanzy v ich prirodzenom prostredí a prišla na šokujúci objav. Tieto primáty, ktorých genetická informácia je zo všetkých známych žijúcich živočíšnych druhov najpodobnejšia našej, sa dopúšťajú brutálneho vnútrodruhového násilia. Rovnako šokujúce je, že zábery, ako skupina rozbesnených samcov ubije, uhryzie a udupe na smrť príslušníka cudzej tlupy, ktorý omylom zablúdil do ich teritória (rovnako ako nácek na rockovú diskotéku), sa od výjavu v študentskom (rozumej: pre vysokoškolákov z bratislavských univerzít) klube pramálo líšia. Jediným, no životne dôležitým rozdielom vlastne je, že v prípade afrických ľudoopov nevstúpila do konfliktu žiadna autorita, ktorá by násilie zregulovala. Paralela medzi týmito dvoma prejavmi správania je jasná a objasňuje mnohé. Potýčky, ktoré prepukajú medzi mladými ľudskými samčekmi (o prípade, v ktorom by v jednej z hlavných úloh figurovala samička, som zatiaľ nepočula) v mene ideí, so skutočným konfliktom presvedčení v skutočnosti veľa spoločného nemajú. Tie fungujú iba ako náhrada za teritoriálne tlupy, ktoré dnes už neexistujú, no ich pudová potreba pretrváva. (Najbližšie šimpanziemu modelu sú u nás už takmer zľudovení gangstri z amerických veľkomestských ghett, ktorí si so zbraňou v ruke strážia pred konkurenciou „svoje“ štvrte a vďaka ktorým – spolu s právom na držanie zbrane – prišlo v USA o život už mnoho mladíkov.) Anketa medzi bežnými „pouličnými“ skínmi či neonacistami, čo vedia o koreňoch hnutia skinheads a o čo vlastne išlo v druhej svetovej vojne, by možno priniesla zaujímavé výsledky. Konkrétne, že o idey tu ide až v druhom (treťom, štvrtom...) rade. Dôležité je, že spolu s touto identitou získa novopečený neonacista licenciu na bitie príslušníkov iných subkultúr. Systém vzťahov – teda kto je čí nepriateľ – je pritom pevne daný. O nič iné často nejde a platí to, samozrejme, obojstranne. Dôkazom môže byť fakt, že z príslušníkov generácie dnešných dvadsiatnikov má s incidentmi podobnými tomu z úvodu tohto textu osobnú skúsenosť takmer každý. Nočný život študentských mestečiek je takýchto potýčok plný. A čo je horšie, príbeh, ktorý som uviedla, patrí medzi tie so šťastným koncom. Nie preto, že by sa na následky diskotékových súbojov bežne umieralo, ale preto, že autorita, teda SBS-kár, násilie zreguloval (požadovať, aby ho zastavil, by bolo asi priodvážne) namiesto toho, aby sa priamo zúčastnil, a potom sa pochválil zbitým obetiam svojimi stykmi na polícii. Očakávanie, že všetci sa hry na šimpanzie tlupy zbavia spolu s pubertálnym akné, je totiž nereálne. Spolupatričnosť a často aj kontakty so svojou bývalou skupinou mnohokrát pretrvávajú do dospelosti. Policajti a pracovníci SBS v tomto prípade nepredstavujú výnimku. Ďalšia otázka, ktorá sa vynára, súvisí so samotnými maskovacími ideami. Je mladý neonacista horší od akéhokoľvek iného príslušníka akejkoľvek subkultúry, ak si uvedomíme, že rozdiel medzi nimi spočíva len v tom, že na uspokojenie svojich pudov si vybrali povrchné mimikry, z ktorých jedna forma je spoločensky neakceptovaná a druhú väčšina (a zákon) toleruje? Pochybujem. Smerodajná a jasná je v tomto prípade asi len otázka samotného násilia. Som presvedčená antifašistka, no zbitého neonacistu je mi ľúto ako človeka, na ktorom bolo spáchané násilie. Aj tak je možné, že z ideového hľadiska nevedel, čo činí, ako to nevie mnoho jemu podobných. A veľa z tých, ktorí si v ten večer s chuťou kopli, to azda nevedelo tiež. Ako mnoho podobných vo všetkých dobách a všade na svete, ktorým zachutilo násilie, a aby sa na ňom mohli zúčastniť, stačilo pridať sa k jednej z bojujúcich strán.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984