Panelová diskusia Sieť vízií - Európa a Slovensko: Ing. Dušan Chrenek, prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.
Futurologická spoločnosť na Slovensku (FSS)
sekcia futurológie Slovenského komitétu pre vedecké riadenie
Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností
Vás pozýva v rámci konferencie
Slovensko z pohľadu futurológie
na panelovú diskusiu
Sieť vízií – Európa a Slovensko
Ing. Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc., riaditeľ Ekonomického ústavu SAV
Moderuje doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.
v utorok 27. mája 2014 o 16.30 hod.
na Gunduličovej ul. 12 v Bratislave, zasadačka I. posch.
www.futurologia.sk www.noveslovo.sk
Podkladom k diskusii je materiál, ktorý FSS predložila v rámci Národného konventu SR.
Návrh priorít SK PRES 2016.
Názov témy: Vodno-znalá a udržateľne-konkurencieschopná EÚ.
(Water-wise and sustainable-competitive EU).
Navrhovateľ: Futurologická spoločnosť na Slovensku
Plne platí tvrdenie tohtoročného štokholmského fóra (World Water Week 2013 ) o vodnej spolupráci: Spôsob akým využívame a riadime naše vodné zdroje rozhodne vo veľkej miere o budúcnosti, ktorú budeme mať. Treba sa maximálne snažiť o dosiahnutie značného pokroku vo vodnej efektívnosti a v predstihu podniknúť v EÚ potrebné opatrenia stimulujúce vznik Modrej revolúcie. Slovensko je síce malá krajina, ale s veľkými zásobami podzemných vôd. A predsedníctvo v EÚ je pre neho šancou, aby dokázalo, že môže byť tiež krajinou nového vodného myslenia pre Európu 21.storočia.
Cieľ pre svet a Európu: do roku 2030 je nutné dosiahnuť zdvojnásobenie vodnej produktivity.
Pokrok vo vodnom rozvoji sa evidentne zrýchľuje. Svet očakáva Modrú revolúciu. Región, v ktorom Modrá revolúcia vznikne, bude mať minimálne desaťročie trvajúcu výhodu v medzinárodnej konkurencieschopnosti. Prečo by týmto regiónom nemohla byť znovu Európa s jej dôrazom na udržateľnosť?
Slovenské predsedníctvo v EÚ predstavuje šancu posunúť vodný rozvoj EÚ na novú úroveň. 44% z celkového množstva spotrebovanej vody v Európe sa spotrebuje v priemysle. 60% miest v Európe s počtom obyvateľstva nad 100 000 spotrebováva vodu rýchlejšie, ako sa prirodzene obnovuje. Uvedené trendy sú ťažko udržateľné a hovoria o značných rezervách vo vodnej produktivite. Podobné rezervy existujú aj v poľnohospodárstve. Presadiť v EÚ efektívne myslenie oveľa viac zohľadňujúce vzájomné súvislosti vody, potravín a energie, by bolo myslením zodpovedajúcim najdôležitejším výzvam 21.storočia. Treba počítať s tým, že nové priority EP ako aj EK na ďalšie obdobie budú známe až na jeseň roku 2014.
EU si vytýčila ako cieľ vytvoriť udržateľnú ekonomiku do roku 2020 prostredníctvom opatrení, ktorá znížia emisie oxidu uhličitého a umožnia efektívne využívanie zdrojov. Ide tiež o „succsessful water governance structures“.
- Impact Assessment SWD(2012)381 Executive summary
- Impact assessment SWD(2012)382 Part1
- Impact assessment SWD(2012)382 Part 2
Čo sa týka kontinuity predsedníctiev, možno predpokladať záujem zo strany Holandska, jednak strategický, jednak o investovanie do vodných zdrojov v rámci SR. Hlavný záujem SR by nemal byť viazaný na SK PRES, čo je jednorázový akt, ale mal by byť založený na stratégii rozvoja vedy, techniky a celej spoločnosti. SR potrebuje rozvojový impetus, aby sa odpútala od recidív minulej industrializácie (od päťdesiatych rokov) a od jednostrannej orientácie na montáž automobilov bez rozvojových stimulov (veda, výskum). Ak sa má zabrániť znižovaniu vzdelanostnej úrovne a katastrofickému vývoju, ktorý ako futurológovia predpokladáme v strednedobom horizonte (15-20 rokov), kedy skončí automobilový priemysel v jeho dnešnej podobe, musíme byť pripravení na novú trajektóriu rozvoja, ktorou by v našich podmienkach mala byť vodná stratégia. Nástup automobiliek umožnil materiálny a ľudský potenciál, ktorý ostal po likvidácii zbrojného priemyslu. Treba postupne vytvárať nový potenciál, ktorý umožňuje prechod k alternatívnej stratégii rozvoja.
Na základe konzultácie so SZ pri EÚ usudzujeme, že nebude veľký priestor pre nejaké legislatívne iniciatívy v oblasti navrhovanej témy počas funkčného obdobia, možno niečo v rámci Review of Annexes I and II of the Groundwater Directive 2006/118/EC, kde boli nedavno ukončené konzultácie. Samotné prerokovávanie návrhu je možné predpokladať v roku 2015. EK sa v roku 2016 skôr bude venovať vyhodnoteniu plánov manažmentu povodí, ktoré majú členské štáty predložiť do roku 2015. http://ec.europa.eu/environment/water/waterframework/groundwater/review.htm
Vodné bohatstvo je v jeho mnohorakých formách už svojou podstatou obecné a patrí celej spoločnosti. Pokiaľ sa nepremyslene sprivatizuje, tak v budúcnosti už nikdy nebude priestor na získanie dostatočného množstva financií pre jeho komplexné využitie. Financie však samy osebe nestačia, žiada sa kvalitatívny obrat v chápaní významu vody pre budúcnosť Slovenska. Žiada sa vypracovanie komplexného vodohospodárskeho prierezového a nadrezorného programu pod priamou gesciou predsedu vlády osobne, pretože voda je bez zveličovania budúcnosťou Slovenska. Najmä v oblasti legislatívy by sa mala angažovať Európska únia, spory o vodné zdroje budú stále naliehavejšie.
Vhodným príkladom na porovnanie stratégií je Fínsko, ktoré bolo v polovici minulého storočia chudobnou agrárnou krajinou. Lenže od polovice sedemdesiatych rokov sa vo Fínsku úspešne prešlo na znalostnú ekonomiku, takže stratu sovietskeho trhu v 90-tych rokoch úspešne zvládlo, lebo výrobky s vysokou pridanou hodnotou sú konkurencieschopné. (Čo sa stane, ak zo SR odídu automobilky?!) Táto úspešná transformácia vo Fínsku bola aj kultúrnou transformáciou, príkladom je zásadná reforma školstva a zvyšovanie výdavkov na vedu a výskum napriek kríze a nevyhnutným úsporným opatreniam. Vo Fínsku funguje národný inovačný systém, ide o spoluprácu medzi podnikmi, výskumom a vysokými školami. A Fínsko je príkladom aj v nasadení parametrov trvale udržateľného života, príkladným vzťahom k prírode, životnému prostrediu a k spôsobom využívania prírodných zdrojov.
Ide o strategické rozhodnutie v prospech rozvojového faktora, ktorý Slovensko má a na ktorom by mohla stavať. Zásoby podzemných vôd sú nielen výnimočným prírodným kapitálom Slovenska, ale jeho nevyužívaným ekonomickým, priemyselným i poľnohospodárskym potenciálom. Znalosti sú tou pridanou hodnotou, ktorá umožňuje konkurencieschopnosť v rámci transformácie, ako aj zlepšovanie parametrov kvality a udržateľnosti života. Presadenie vodných inovácií dáva odpoveď, odkiaľ na transformáciu získať zdroje, vrátanie povznesenia spravidla zaostalých regiónov v povodiach riek.
FSS je malé občianske združenie odborníkov a záujemcov o futurológiu, pôsobí v rámci organizácií SKVR/ZSVTS. Vykonávame aktivity predovšetkým v podobe futurologickej osvety, všetko na dobrovoľnej báze a s minimálnymi nákladmi, pozri webovú stránku futurologia.sk. FSS môže prispieť návrhmi a námetmi, tak sme sa angažovali a vypracovali podklad pre Programové vyhlásenie vlády SR. FSS však nemôže garantovať rozsiahle celospoločenské a celoeurópske aktivity, potrebné pre realizáciu vodnej stratégie. Podmienkou je, že sa z námetu stane vládou schválená programová priorita. Tomu môže napomôcť aj prezentovanie témy v rámci SK PRES.
Ak máme niekedy naozaj začať so zásadným strategickým manévrom transformácie Slovenska, vyžaduje si to okrem iného vytvorenie národného centra strategických a globálnych štúdií ako koncepčného pracoviska, zodpovedného za dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2050. Takáto inštitúcia by nemala usilovať o rezortné kompetencie, ako svojho času Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky (zanikol neslávne v roku 1999). Odvtedy nemáme vládne centrum pre strategické a koncepčné štúdie, v Poľsku takéto pracovisko je riadené ministrom. Vhodne by sa dalo nadviazať na Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti z roku 2008, ktorá však postráda prognostický rozmer, gestorom boli odborníci z Ekonomického ústavu SAV. Prognostické práce ešte len treba vykonať. Európsky parlament 8.októbra odsúhlasil návrh na založenie Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS) na mapovanie dlhodobých trendov; bez ohľadu na diskusie o jeho kompetenciách by sme mali mať analogické pracovisko napojené na ESPAS v SR.
Originál schváleného návrhu
Bratislava, 15.12.2013
Predseda FSS: Doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.,
